Text

Pekný deň prajem

31. 8. 2013

Majú tu aj startupy!

Pred nedávnom som tu písal o networkingu. Písal som, že vo vede mi to ide nejak horšie. Možno preto, že neviem tak dobre po anglicky. V utorok som zistil, že to nie je pravda.

Na vlastnej koži som sa presvedčil, že tu v Silicon Valley, (kto by to bol býval čakal) sú startupy.

Majú tu totiž niečo čo volajú Berkeley Postdoctoral Entrepreneurs Program. A majú tu http://skydeck.berkeley.edu/. A spolu mali dáky event, na ktorý som ako Visiting Student Researcher mohol prísť. Vyzeralo to asi tak ako som čakal. Postarší ujo porozprával, a bolo to podobne na prd ako to čo býva na Slovensku ak niekto ide rozprávať o tom ako máš spraviť startup. Potom sa však dalo porozprávať s ľuďmi čo sa tam motali, a to som čakal že bude zaujímavejšie, a očakávania sa mi zhruba naplnili. Bol tam jeden veľmi zaujímavý človek, pár neviem posúdiť, a hromada zmätených mladých ľudí ktorí nevedeli čo majú robiť tak odišli. Teraz musím zase poďakovať www.manageria.org (stále sa môžte prihlásiť) za vedomosti ktoré som získal uplynulý rok, inak by som medzi nich patril tiež.

Mal som premyslené ako chcem asi začať rozhovor, a na tretí krát to aj bolo fajn. Šťastie sa usmialo, lebo tretí pokus bol u toho najzaujímavejšieho človeka. To som však zistil až neskôr. Bol to šéf toho SkyDecku, rozprávali sme sa nakoniec asi pol hodinu, a neskôr som zistil že okrem pár iných firiem spolu založil Electronic Arts. A celkom fajn bolo, že ma pozval, že mám prísť ktorýkoľvek piatok o piatej sa porozprávať s ľuďmi čo sú v SkyDecku. Vraj sa snaží aby všetci prestali naraz pracovať, trocha sa odreagovali a socializovali. Takže asi prídem a uvidíme... no prioritou na nasledujúce roky ostáva výskum.

Zaujímavé ale je, ako je pozadie rôzne od toho na Slovensku. Univerzita to vo veľkom podporuje. A fakt vo veľkom. A Univerzita na tom aj zarába. Počul som, že teraz tam mali firmu ktorú v posledom štádiu predali, založili ju nejaká profesorka s troma študentmi, a okrem toho že tí štyria sú bohatí, aj Univerzita na predaji zarobila niekoľko $miliónov. Ale nie len to je iné. Na Slovensku je to viac také poďte kto chcete robiť čo chcete, je to super že chcete... a má to často nízku úroveň. Je to kombináciou viacerých faktorov, jednak tu nie je dosť ľudí aby sme spomedzi nich mohli vybrať 10 týmov ktoré spravia niečo schopné, nemáme tu podmienky na to aby sme ich poriadne podporili, Slovensko je malý trh takmer na čokoľvek inovatívne... Skrátka startup svet na Slovensku je v plienkach. Je tu pár ľudí čo sa to snaží zmeniť, a to je super! Tu som však počul niečo, čo úprimne šokovalo. Povedali tu, že chcú podporovať primárne technologické firmy, ktoré fakt prinášajú inovácie. Asi polovica ľudí tam bola PhD študenti, polovica postdoc-ovia. A že je super že sme tu aj tí mladší, ale že sa zatiaľ len zahrievame, a zo skúseností najradšej vidia ľudí tak v polovici ich postdocu. Vraj to ani náhodou nie je neskoro začať rozmýšľať o biznise, a najlepší čas kedy je človek vytvoriť novú technológiu. Ostávam prekvapený až do teraz a tak sa bez slov odmlčím.

Hm, ešte som zabudol, tak asi sa neodmlčím. Vraj pre firmy čo už v SkyDecku sú, pozývajú šikovných študentov z School of Business, aby firmám pomohli s nejkaým aspektom ich práce, a ak to funguje tak študenti za to vedia dostať nejaké kredity abo čo. Príde mi to fakt super nápad. FMUK! Čiňte sa!

No a ešte by som teda mohol, keď už som pred týždňom zabudol... pridávam fotky z officeov. Prvá je kancelária v ktorej sedím, kde je 6 ďalších graduate študentov, a kopa miesta pre ľudí ktorí sem prijdú na zhruba týždeň. Je tam trocha zima ale už sme zistili ako sa dá teplota nastavovať :) Druhá a tretia je náš spoločný priestor, a to je fakt paráda. A podobné je ešte aj na ďalšom poschodí.




P.S. Hádajte koľko firiem je v Silicon Valley. Zhruba 177 000.

24. 8. 2013

Berkeley

Pekný deň prajem.

Tu je pekne tiež. Som v Berkeley, aglomerácii San Francisca, Bay Area, Kalifornia, alebo čokoľvek iné. Je tu ale celkom slnečno. Bol som už aj na kopci, takto to tam vyzerá: Vzadu nie je vidno Golden Gate lebo sa tam napchalo slnko.


No ale to bolo poporadí... Áno, pred troma týždňami som začal PhD v Edinburghu, teraz som v USA, a ostanem tu až do Vianoc. Môj školiteľ sa totiž zúčastnuje takého super programu kde prídu top ľudia z oblasti a zobral si ma so sebou. Takže svoje štúdium začnem štyrmi mesiacmi s vačšinou ľudí ktorí poriadne pracujú v tej istej oblasti na jednom mieste. Dokonalejšie si to neviem ani predstaviť. Ak by niekoho zaujímalo čo za program to je, tak http://simons.berkeley.edu/programs/bigdata2013

Do USA som prišiel v utorok poobede, a keďže ubytovanie mi začínalo až o dva dni neskôr (hups), hneď som zamieril do Moutain View do Googlu na večeru. Týmto by som chcel aj poďakovať Bôbovi za to že ma zobral a nechal u neho prespať. A je to celkom zaujímavé, v campuse Googlu som bol ako guest, a keď som si tlačil visačku (všetko samoobslužné) tak mi napísali, že nemôžem nahrávať videá ani fotiť, iba ak by mi to môj hostiteľ povolil. A že čokoľvek budem v kanceláriach vidieť alebo počuť si mám nechať pre seba a nikomu to nehovoriť. A dokonca som rovnako ako zamestnanci mal zadarmo akékoľvek jedlo. Celkom príjemná atmosféra tam bola.

Formálne som Visiting Student Researcher at University of California, Berkeley. Neviem čo to celkom znamená, ale viem že nie som Visiting Researcher ani Visiting Scholar a že je to dôležité.

Inštitút v ktorom budem nasledujúce mesiace je úplne nový, to čo sa tam teraz deje je prvá vec vôbec, máme čerstvo zrekonštruovanú budovu, dokonca ešte tu stále pobehujú nejakí robotníci. Priestory tu sú fakt mega, ale ešte som nespravil žiadne fotky tak neskôr.

Ubytovaný som v takom nejakom internáte povedzme, ktorý je hneď na kraju campusu, a dokonca asi len 2 minúty pešo od budovy kde mám kanceláriu. Volá sa to International House a sú tu fakt ľudia z celého sveta. Už poznám pár japoncov, pár číňanov, nemca, nórku, amerického hongkongčana, argentínčana, brazílca, švajčiara, dievča tu zo Sillicon Valley, a dokonca aj tibeťana čo je tu na rok a študuje budhistickú filozofiu. A jedna japonka sa potešila keď som povedal že som zo Slovenska, že jej kamarát tam akurát išiel. Vraj v Tokiu študuje slovenčinu. Bol som prekvapený. Ale aj ja som japonky prekvapil, keď som im povedal že veľa slovákov vie ako sa volajú japonske princezné. Boli z toho úplne nadšené, ale rýchlo im došlo že v tom bude nejaká zrada. No a potom to bolo celkom zaujímavé vysvetľovať prečo sú princezné Mako a Kako vtipné...

Jasné, a na kopci majú preliezku v tvare DNA. Alebo DNA v tvare preliezky. Alebo niečo iné.

Zatiaľ sa odmlčím bo sa tu toho deje veľmi veľa.





15. 8. 2013

Moja vízia

Teraz som na svojej prvej "pracovnej ceste". Som doma. Chystám sa cestovať ďalej, ale o tom až o týždeň.

Dnes chcem napísať, prečo chcem teraz študovať, a kde sa vidím o pár rokov.

Môj celoživotný cieľ je jasný: pri nakupovaní bežných vecí, ako sú potraviny alebo oblečenie, sa chcem nemusieť pozerať na ceny. Jednoducho ak budem povedzme behávať, chcem si kúpiť kvalitné topánky a nemusieť ani chvíľku rozmýšľať či potom budem mať na školský výlet pre deti. Za bežnú vec nepovažujem napríklad kúpiť si dom. Teraz budem žiť z doktorandského štipendia, z ktorého sa so svojím nenáročným životným štýlom takto správať môžem, takže sa teším :)

No toto nie je všetko čo v živote budem robiť. Väčšinu života predsa strávim inak ako míňaním peňazí. Chcem robiť niečo čo ma bude čo najviac baviť tak, aby som si zabezpečil takýto život. Nasledujúcich pár rokov strávim vo vede/výskume, a tu by som chcel aj ostať.

Moje PhD beriem ako príležitosť spoznať čo najviac ľudí z oblasti, ktorej sa chcem venovať, a poriadne pochopiť, ako funguje akademický aj komerčný výskum.

Čo sa týka spoznávania ľudí, mám sa ešte čo zlepšovať. Aj keď sa snažím, stále sa necítim komfortne v situáciach keď mám za niekym neznámym prísť, osloviť ho a zoznámiť sa. V uplynulom roku som mal (vďaka http://www.manageria.org/) možnosť skúšať si také veci, ale skôr s ľuďmi z biznisu, resp. v pracovnom prostredí. Raz keď som nevedel ako, tak som po chvíli váhania prišiel a pozdravil. No a potom je už čokoľvek lepšie ako byť ticho. A vyšlo to. Zdá sa mi to však ťažšie s ľuďmi z vedeckého prostredia. Alebo to je tým, že po anglicky neviem tak dobre ako po slovensky. Neviem zatiaľ.

Do toho, ako funguje akademický výskum prirozdene počas štúdia riadne nahliadnem, ale chcem zistiť ako to vyzerá v biznise. Jasným cieľom je aspoň jedno leto stráviť na internshipe (stáži) v Microsoft Research, Googli, Facebooku, prípadne IBM. Veci ktoré by ma zaujímali riešia takéto firmy len na pár miestach na svete. Najradšej by som sa pozrel do Bangalore :) Predpokladám, že určité aspekty tu budú úplne naopak ako v akadémii, ale neviem to poriadne ani sformulovať. Musím to zažiť. Mimochodom, ak by ste uvažovali o podobnom letnom internshipe, začať v októbri vôbec nie je skoro.

Dlhodobo by som sa chcel vrátiť na Slovensko. A robiť tu nejaký ten výskum. Som si však takmer istý, že nie na univerzite. Jednak by mi to pravdepodobne nevychádzalo s tým mojim prvým cieľom, ale aj ma to dosť ťahá do biznisu, prípadne riadenia ľudí. Možností, čo tu robiť je viacero. Môžem založiť s.r.o. a snažiť sa robiť niečo na vlastnú päsť. Také niečo je reálne, aj to tu vzniká (moja úloha je reálne asi taká, že o tom viem). Dalo by sa niekoho zvonka presvedčiť, aby tu založil pobočku, a ja ju budem riadiť. Ideálne Microsoft Research. To je asi najťažšie zrealizovateľné, ale nie nereálne. A tretia možnosť je robiť s niekym kto tu už funguje. Konkrétne http://www.innovatrics.com/. Úžasná firma, so super majiteľom, ktorú sa mi podarilo v minulom roku spojiť s občianskym združením Trojsten. Ale o tom inokedy.

Takže tak.
Chcem sa vrátiť na Slovensko, robiť tu vedu, a trocha viac biznis okolo toho. Možno si poviete, že takých ľudí už veľa odchádzalo, a nikdy sa nevrátili. Áno, máte pravdu. Samozrejme, predstavy sa menia. Ak si nájdem číňanku, možno ju budem ťažko ťahať aby išla žiť na Slovensko. Ešte mongolku by sa dalo... V živote ma postretne ešte veľa vecí, ktoré zmenia moje plány a názory. Ale som presvedčený, že je veľmi dôležité mať sformulované kam smerujem, a čo chcem robiť. Vedieť presne čo ma spraví šťastným, a ísť si za tým.

Tak ja idem. O týždeň budem bližšie.

8. 8. 2013

Edinburgh

Ešte aj Fabie tu majú volant napravo!

Povedal som si, že dnes napíšem o tom ako na mňa Edinburgh zapôsobil počas prvého týždňa. Poviem Vám, živo. Rýchlo som teda zistil, že tu akurát začal festival Fringe, ktorý trvá skoro 4 týždne (https://www.edfringe.com/). A je tu toho tak veľa, že ani neviem povedať o čom je.

No počas prvého týždňa som mal na starosti aj celkom veľa byrokracie. Potešilo ma, že čo sa týka Univerzity, je to výrazne odlišné od Slovenska. Príde mi to také že majú k tomu postoj že čo by tu už len kto chcel zneužiť. A tak sa dajú odovzdať a spracovať polovyplnené formuláre, lebo napr. National Insurance Number nemám, ale tak proste to doplníme ked budeš mať... Kancelariu mám ale dočasne takú provizórnu vzadu, lebo celkom veľká čast poschodia sa prerába a tak som spolu s poliakom, ktorý tu je ako exchange student na pol roka. Vravel že si chce zlepšiť angličtinu - a to naozaj potrebuje, má problém povedať napriklad, že otvorí okno. No a tak je to také vtipné dorozumievanie :)

A taktiež sa mi ohromne páčia také nejaké jedálne. Bol som pár krát vo vedlajšej budove, varia tam dobre, ale fantastické je, že tam majú šalátový bar. A tie sú aj na iných miestach. Na slovensku také zriedka vidno, a už vôbec nie v školskej jedálni. Jednoducho si zoberiem misku akej veľkosti sa mi zapáči, naplním si ju ľubovoľne z výberu 16 šalátov, ktoré sa dokonca obmieňajú v rôzne dni, a zaplatím za misku. To je super, lebo ja sa aj rád zdravo stravujem, aj mi to chutí, aj naozaj. Len teda, som nekonečne lenivý čo sa prípravy jedla týka. Z iných jedál tu majú super morčacie šunky (lepšie ako u nás), kyslé a drahé jablká, zle zoradené papriky, a to všetko mäkké pečivo na ktoré všetci našinci nadávajú mi tiež chutí.

Vrátim sa ešte k tej byrokracii. Čo sa netýka univerzity, už je to podobné ako na Slovensku. Potrebujem spomínané National Insurance Number. Ani poriadne neviem prečo. Musím teda niekam zavolať, dohodnúť si interview, prísť naň, a potom mi ho dajú. Tak teda volám. Nezdvíhajú. Tak za chvíľu volám znova. Nezdvíhajú. Tak volám o pol hodinu. Zdvíhajú. 5 minút sa ma pýtajú na otázky z nejakého formulára, ktoré po predchádzajúcich odpovediach nedávajú zmysel. Potom reku, že teda
- Môžte prísť 9:50.
- Kam?
- "Edinburgh Jobcentre Plus".
- Pozerám na hodiny - 9:30!!
- To nestíham, môžem niekedy neskôr alebo zajtra?
- Nie, ďalší termín je o skoro dva týždne. (WTF?)
- Tak prídem dnes. Stihnem to. Kde to je ešte raz?
- "Edinburgh Jobcentre Plus".
- A to je kde?
- Môžem Vám dať PSČ. (????)
- Paráda
V tom čase som ráno prišiel na fakultu, do kancelárie, ešte som nikoho nepoznal, a že si idem všetko nastaviť (napríklad internet). Tak som sa hneď zase pobalil, bežal tam kde bývam, vybalil, pozrel na internete kde to je - pešo asi 40 minút. Tak som nasadol na autobus, ktorý som mal tušenie že pôjde správne. Aj išiel. Dorazil som pol hodinu neskoro, nikto o mne nevedel že som mal prísť, ale veď poďte sem... Ujo mi pozrel pas, zdvihol telefón, niekomu vynadal, zavolal niekomu inému, a že ma pošle a že to je v pohode. A poslal ma hore že tam si ma už niekto vezme.

Chvíľku som počkal a potom som sa dostal k počutiu naozaj škótskej angličtiny. Zobral si ma pán, ktorý vyzeral že zajtra pôjde na dôchodok. A, no, keď ešte mal otázky ktoré sa dali čakať, ako že prečo som tu a tak, tak som to pochopil a odpovedal. Ale keď povedal zrazu niečo nečakané, tak...nič. Zopakoval to...nič. A potom povedal niečo iné a začal rozprávať pomalšie. A spomalil sa celý. Seriózne. Začal písať do formulára ktorý počas rozhovoru vyplňoval pomalšie, a dokonca aj menšie písmená. No nakoniec som zistil, že si musím zohnať inú adresu, lebo blbosti... no to je jedno. A vlastne ani neviem ako to dopadne. Mali by mi ho poslať poštou ale ktovie kedy a kam.

Čo sa týka práce, baví ma, vlastne veď ako inak keď som tu prvý týždeň. Ale mám pocit, že ma bude baviť aj naďalej. Školiteľ tu zrovna nie je, tak mi dal robotu, a včera sme telefonovali asi 90 minút. Mám pocit že som aj spravil dosť a po tom hovore aj kúsok hlbší náhľad. Ale to sa bude musieť ešte zlepšovať. Čakám, že to bude pár mesiacov sa do toho poriadne dostať aby som mohol plnohodnotne začať robiť niečo nové. V pondelok tu bol niečo rozprávať dáky ujo z Montrealu o optimalizácii dodávky energie a tak. O tom, ako experimentálne začínajú robiť také veci, že to aký spotrebič sa kedy požíva. Seriózne, že príde človek večer do kuchyne, pustí umývačku, a dom ju nepustí. Proste dom sa rozhodne, že teraz umývačka nepôjde. Ale pustí ju neskôr tak aby bolo čisté keď sa ráno zobudíš. A teda rozprával o tom ako toto v pozadí riešiť z pohľadu optimalizácie nákladov dodávateľa, a že často to môže znížiť cenu spotreby energii aj viac ako o polovicu. Možno o 20-30 rokov také niečo bude bežné.

A mesto, vyzerá super. Všade sú tu kopčeky kde sa dá behať a miesta z ktorých je fantastický výhľad. Možno to vyzerá tak super lebo je tu super počasie. Znie to divne, ale je to zatiaľ tak. Príjemných 20 stupňov, na pocit trocha viac takže sa dá chodiť v krátkom, stále tak polooblačno... No paráda.

Tak zatiaľ športu zdar!













1. 8. 2013

Prvý

Pekný deň prajem,

Volám sa Jakub Konečný, a keďže čítaš môj prvý blogpost, asi ma poznáš.

Od útleho detstva som bol posadnutý číslami, neskôr matematikou, a zajtra (slovom v piatok) začínam celkom novú časť svojho života. Začínam doktorandské štúdium na University of Edinburgh. Venovať sa budem v podstate... matematike.

Viac toho teraz asi nepoviem, lebo tento blog chcem držať skôr v netechnickom duchu. Chcem sa Ti prihovárať pravidelne každý týždeň, z viacerých dôvodov. Chcem mať (aspoň akože) kontakt so Slovenskom, dávať známym vedieť ako sa vlastne mám, zabávať sa pri písaní, a možno aj mať neskôr nejaký externý zdroj spomienok. Budem písať o všeličom. O zážitkoch, o hlúpostiach, o kontrastoch so Slovenskom, o hlúpostiach, občas o názoroch na aktuálne alebo nadčasové témy, a potom zase o hlúchopstiach. Halvne chcem ale písať pravidelne. Bez ohľadu na to či sa mi bude chcieť, alebo či budem mať o čom (áno, je tam bodkovaná inšpirácia). Teším sa.

Zatiaľ som tu toho veľa nezažil, tak len o tom mále:

Počasie.

Som tu po druhý krát, a dnes je počasie také ako keď som minule vystúpil z lietadla. Sotva mráčik, slnko príjemne hreje a zelená je tu akosi zelenšia ako v Bratislave. Začínam mať pocit, že je to typické škótske počasie. Eešte som spoznal španiela, ktorému zazvonil telefón a odišiel. A to je tak všetko. Keby ste ma chceli ísť pozrieť, tak teraz bývam tuto



O týždeň snáď napíšem o tom, prečo (možno aj ako) som sa rozhodol ísť takto študovať, a aká je moja vízia budúcnosti, resp. toho, čo chcem dosiahnuť.

Kubo