Text

Pekný deň prajem

28. 10. 2013

Ako som sa (ne)dostal k top stáži. A ako môžeš TY!

Tento týždeň som sa dostal blízko k dvom zaujímavým internshipom - alebo po slovensky stážam. Alebo dobrej brigáde. Dávnejšie som spomínal, že počas môjho štúdia sa chcem dostať na nejaký internship vo výskume, lebo chcem vedieť ako to funguje mimo akadémie.

Ale po poriadku: mali sme tu ďalší workshop. Keby ste chceli, môžte si pozrieť aj talky, ale nečakajte že budete moc rozumieť. Ja som poväčšinou nerozumel.

Jeden talk mal Deepak Agarwal, ktorý je šéf výskumu (povedzme) v LinkedIn. Rozprával o niečom čo je aj relatívne blízko tomu čo robím ja, tak som sa s ním dal neskôr krátko do reči, a povedal mi nech mu pošlem CV, že sa môžme porozprávať aj o internshipe, že budú hľadať internov.

Odpísal mi, že sa ozve, zatiaľ sa neozval. To zatiaľ aj celkom chápem, tento týžďeň bol pre všetkých čo tu boli dosť vyťažujúci (asi je to podľa seba, súdim teba...). No aj ak sa neozve, nebudem to považovať za stratené. Jednoducho sa mu skúsim nejak rozumne pripomenúť. Zaneprázdneným ľuďom sa hold stáva že im niektoré maily uniknú z očí a potom si na ne už nespomenú. Obzvlášť ak si to nezorganizujú poriadne.

V utorok večer tu mali Job Information Session PDT Partners, a dosť ma to zaujalo. Jednak preto, že svet okolo algoritmického obchodovania na burze je podľa mňa veľmi zaujímavý, ale nikdy som nemal možnosť zistiť čo na tom mojom dojme je pravdy. Druhak preto, že na stránke sa celkom tvária že my sme iní, je u nás dôraz na etickosť tak firmy ako ľudí, snažíme sa ku všetkému mať research prístup, a veľkú kolaboráciu v rámci celej firmy. To nie je až také bežné v tomto svete. Čo som počul tak hlavne v investičných bankách sa môže stať že ak má človek super myšlienku, skončí na nej pracovať sám v čo najväčšej tajnosti zo strachu že to každý chce ukradnúť a prezentovať niekde ako svoju prácu... a tak že to väčšinou nie je moc priateľské. Aby to takto nebolo, je pre mňa veľmi dôležité. Tak som sa prišiel pozrieť.

Bola to v podstate diskusia s ľuďmi odtiaľ, aby sme sa trocha lepšie spoznali pred tým ako budú interviewovať (to mali naplánované na ďalší deň). Naozaj sa mi zapáčila hlavne kultúra ktorú sa snažili povedať že majú (alebo by aspoň chceli mať). Vrátane researchu. V podstate vraveli, že PhD je pre nich minimálna podmienka, alebo niečo ekvivalentné. Že proste ľudia u nich musia byť schopní pracovať na svojom vlastnom výskume - teda že s tým už musia mať skúsenosť. Ale teda keď som sa spýtal či majú aj pozície pre internov, odpoveď bola od dvoch ľudí naraz 1. nie 2. ehm... Vraj mali pred troma rokmi a že to nie je až také ľahké u nich kvôli intelectual property... Ale potom sa mi ich podarilo presvedčiť, že ma chcú interviewovať aj keď by som mohol ísť len na internship.

No keď si pozreli moje CV, zase si to rozmysleli. Totiž že keď internship, tak aspoň aby bol dotyčný v predposlednom roku štúdia. Ale že by som mohol byť "good match", a že či sa mi môžu ozvať o tri roky. Tak reku že jasne.

No a ponaučenie.

Aj keď som nič nezískal, naučil som sa dosť. Zase som troška získal náhľad do toho čo tak asi také očakávajú, a možno že sa mi naozaj o tie tri roky ozvú, a vtedy snáď budem ešte lepší.

Ok, vravíte si, ja som tu na Slovensku, a za nám takí ľudia neprídu.

Máte pravdu. Ale myslíte úplne... zlým smerom. Prídu za Vami iní. Prídu k Vám takí, ktorí fungujú na Slovensku. Nebude to šéf výskumu v Googli, ani globálny hedge fund, ale aj na Slovensku sú nejakí "najzaujímavejší na Slovensku".

A možno k prekvapeniu niektorých, aj tí sú veľmi zaujímaví. Pozrite si Night Of Chances, ktorá sa blíži.

Je to kus iné ako napr. Národné Dni Kariéry. Tu si študenti zvolia, ktoré firmy z rôznych oblastí sú pre nich najzaujímavejšie, a len tie sú na podujatie pozvané. Teda, nie všetky. Celý event je pod záštitou www.manageria.org, teda je tam okrem toho dôraz na čestné správanie sa firmy.

Preto sa tam nedostane povedzme J&T Banka, keďže je v rámci spoločnosti rozumné podozrenie, že J&T sa nespráva celkom čestne a v súlade s hodnotami Managerie. Povinne pozrieť, zamyslieť sa a stretnite sa na NOCi!

Je noc. Idem spať.

P.S. Ľudia majú radi keď sa usmievate. Keď medzi nich pôjdete, spomeňte si na nosorožca.


21. 10. 2013

Trojsten je super!

Dnes by som chcel povedať, prečo je Trojsten super. Donedávna som niektoré jeho aktivity organizoval, preto my, bude znamenať my vedúci / organizátori.

Začnem tým, čo to je. Formálne, Trojsten je občianske združenie, zastrešujúce tri slovenské korešpondenčné semináre v matematike - KMS (http://www.kms.sk/), fyzike - FKS (http://fks.sk/uvod/uvod.php) a informatike - KSP (http://www.ksp.sk/). Okrem toho organizujeme pár jedňodňových akcí, o tých písať teraz nebudem .

Všetky tri sú súťaže pre stredoškolákov. Vo všeobecnosti sú dosť ťažké a určené pre decúrence ktoré sa kus snažia. Spravidla to vyzerá tak, že počas polroka sú tri série úloh, ktoré školáci riešia doma, majú na to asi mesiac, a potom nám pošlú riešenia s podrobným postupom a vysvetlením. My ich opravíme, pridáme komentáre ku konkrétnym veciam, obodujeme a vznikne poradie riešiteľov. No a po tretej sérii pozveme najlepších 30+ decák na týždňové sústredenie, ktoré doprasknutia naplníme programom.

Väčšinou keď človek neznalý počuje matematické sústredenie, prepadne ho strach. No predstavuje si niečo úplne iné ako robíme my.

Z pohľadu účastníka to vyzerá asi nasledovne: Ráno ma niekto budí, ťahá z postele aby som šiel na raňajky, a netrvá mu to krátko. Na raňajkách sa dozviem, aké prednášky dnes doobeda budú. Vyberiem si dve, po (medzi) ktorých nás vyženú von na nejaké športy aby sme nezleniveli. Po obede máme nejaké voľno, a potom až do večere sú 1-2 rôzne hry ktoré sú... no všetko čo Vás napadne a oveľa šialenejšie.

Najčastejšie si vytvoríme 6-členné skupinky, ktoré proti sebe śuťažia. Niekedy je to nejako sťažená bojovka, kde život je šatka za pásom, inokedy môže byť obchodovacia hra, alebo "dedinovka", kde každá družina dostane hŕbu nie triviálne splniteľných úloh, na ktoré väčšinou treba pomoc domácich. Napríklad, odfoďte sa ako dojíte kravu. Vyhláste v obecnom rozhlase že špagetové monštrom sťahuje z obehu všetok kečup. Manuálnou prácou si zarobte kompót. Tu máte zbierku úloh z matematiky, postupným vymieňaním získajte čo najhodnotnejšiu vec (to ma veľmi bavilo, keď som bol účastník, podarilo sa nám zohnať kukučkové hodiny - a dedko nám vysvetľoval ako ich nepotrebuje lebo vnúčence mu kúpili také čo netreba naťahovať). Raz bola úloha nájsť veterána z druhej svetovej vojny a vypočuť si jeho "story", a decká sa vrátili s naozaj zaujímavými a aj smutnými príbehmi. Často je na sústredku jedna nočná šifrovačka v lesoch. Z času na čas sa stane, že niektorá hra je tak dokonalá, že sa stane legendárnou a spomína sa na ňu ešte aj potom ako ľudia čo ju zažili odišli.

Po večeri ma niekedy čakajú semináre (prednášky na pokračovanie), niekedy diskusia na serióznejšiu tému, alebo niečo iné voľnejšie. Mimochodom, prednášky nie sú také ako poznáte zo školy. Často je to skôr obrovský papier na zemi, okolo neho decká a spolu s usmerňovaním od prednášajúceho na nové veci prichádzajú sami. Napríklad takto:



Posledný deň býva väčšinou nejaká obrovská hra, v ktorej aj vyvrcholí imaginárny dej sústredenia (ak sa skôr nestratil), a večer vyhodnotenie korešpondenčnej časti a fakt unavené spomínanie na všetko čo sa za posledný týždeň udialo.

Väčšina decák, ktoré sa nám na sústredka dostanú, sa stanú závislými a motivovanými pracovať a dostať sa o pol roka na ďalšie. Na sústredeniach vznikajú kamarátstva, ktoré vydržia celý život, a veľa ľuďom to pomôže dať životný smer. Decká to strašne veľa naučí, a mnoho na začiatku strednej školy hanblivých nevýrazných ľudí sa počas toho zmení na úžasných, sebavedomých a zábavných ľudí.



Znie to super (dúfam :D ). Ale to nie je to najlepšie. Všetko toto organizujú dobrovoľne študenti z univerzity. A funguje to tak už 25 rokov! Väčšina organizátorov sú bývalí riešitelia, a takto predávajú mladším to čo sa tu sami naučili pred pár rokmi, obohatené o svoje skúsenosti. Často som mal pocit, že organizátori si to užívajú ešte viac ako účastníci. Robíme to pretože nás to ohromne baví, a myslím, že si ani poriadne neuvedomujeme koľko to aj nám dáva.

Študenti sa veľmi často nedostanú k možnosti organizovať nejaký fakt veľký projekt. Seminár beží komplet celý školský rok, je okolo toho niekedy naozaj veľa práce, a vrcholí to každého pol roka tým, že 7-10 vedúcich zorganizuje intenzívny program pre 30+ stredoškolákov na celý týždeň.

Nikto nás v škole neučil ako sa to má robiť, len my sami si predávame skúsenosti a učíme sa na vlastných chybách. Dostaneme sa k tomu ako plánovať procesy a dobre vidíme čo všetko sa môže pokaziť pri práci týmu :D Kto má záujem, môže si vymyslieť v zásade akýkoľvek projekt a zrealizovať ho. Napríklad "idem zohnať sponzora", pokúsiť sa dostať do nejakej firmy a viesť seriózne rokovanie a snažiť sa ju presvedčiť že nás chce sponzorovať. Aj keď niekedy nechceme, dostaneme sa ku veľkej zodpovednosti, a nakoniec to z nás robí oveľa všestrannejších ľudi. A dokáže neskôr pomôcť či už v zamestnaní, ale aj v akademickej sfére, lebo k takej zodpovednosti sa mladý človek väčšinou hneď nedostane.



A ľudia od nás odchádzajú naozaj výnimočne schopní.

Existujú medzinárodné predmetové olympiády. Každý rok Slovensko pošle 6-členný tým stredoškolákov - tých, čo majú najlepšie výsledky v našej Matematickej Olympiáde - niekam do sveta, aby si pomerali schopnosti v matematike s ďalšími viac ako 100 krajinami. Podobne fyzika a informatika. Dnes sa zriedka stane, že niekto kto sa dostane reprezentovať Slovensko na celosvetovej olympiáde, nie je náš riešiteľ.

Vďaka týmto stredoškolským medzinárodným úspechom sa často decká dostávajú na školy ako Oxford a Cambridge. Viac ako polovica tých najlepších však ostáva na Slovensku, s tým, že ja chcem robiť Trojsten! A ak ich niečo ako výskum baví aj  dlhšie, odchádzajú potom na PhD von. Veľa ľudí je dnes vo vede po celom svete, často sú ľudia vo firmách ako Google, Microsoft alebo Facebook. Iní sú úspešní doma v podnikaní a dosť bývalých organizátorov pracuje aj vo finančnom sektore.

Naše školstvo nefunguje dobre, o tom niet pochýb. Ale existujú tu aj organizácie ktoré to robia dlhodobo veľmi dobre. Je však škoda, že ministerstvo školstva takéto veci v zásade nijak nepodporuje. Na chod všetkého minieme ročne fakt veľa. Snažíme sa zohnať čo sa dá ako sa dá, a decká si za sústredenia zaplatia zvyšok čo sme nezohnali. No bolo by lepšie keby ten poplatok mohol byť len symbolický.

Korešpondenčné semináre ohromne ovplyvnili môj život. Na sústredeniach som spolu strávil vyše pol roka, prácou na organizácii v posledných troch rokoch cez 1000 hodín, a sú ľudia ktorí tomu dávajú viac. A som veľmi šťastný za to, že niečo takéto existuje. Za to, že Trojsten "vychoval" mňa, a "vychováva" ďalších super ľudí. A ďakujem nie len tu, ale o tom tak o dva mesiace.

MAMUT!



Btw, nie som jediný kto si užíva zázračné nové prostredie. Z môjho ročníka aj Filip Sládek :)

14. 10. 2013

Zemetrasenie, výbuch, nobelovka, neni elektrina.

Asi tak by sa dal zhrnúť uplynulý (alebo uplynulejší) týždeň.

Chcel som napísať niečo serióznejšie, ale tento týždeň sa udialo toľko nezvyčajných vecí...

  1. Mal som jamajské zázvorové pivo.
    Chutilo ako zázvor.
    Ako veľmi zázvor.
  2. Mal som Pilsner Czech Style Beer.
    Chutilo divne. Bolo ako keby anti-horké namiesto horké. Aspoň bolo teda studené. 
  3. Vypadla nám elektrina.
    Časom som sme zistili že vypadla v celom campuse.
    Nevadilo to až tak, išiel som počúvať nejakú prednášku, aspoň bola v prítmejšej atmosfére.
    Keď sme vyšli von, bola všade hmla, a spálený smrad. Nebola to hmla.
    A hneď nás nejaký policajti začali vyhadzovať že campus je zavretý že máme ísť hneď preč. Ani pre veci do kancelárie som si nemohol ísť.
    Campus neni nikdy zavretý.
    Na druhý deň som zistil, že tu vybuchol nejaký hlavný generátor a dokonca sú aj štyria ľudia zranení, ale naštastie nie vážne.
  4. Zažil som prvé zemetrasenie. Nebolo silné. Sám som si nebol istý či to bolo zemetrasenie. Na totej Richtárovej stupnici to bolo 3.1. A vyzeralo to asi tak že som sedel za stolom a kus ho posunulo, ťuklo posteľou o stenu a to bol tak konec. Že dve sekundy.
  5. Dozvedel som sa, že v Japonsku si myslia, že jelenie parožie je pre ľudí nebezpečné. A ich riešenie je, že každý rok sa snažia všetky jelene vo voľnej prírode odchytiť, odrezať im parožie, a zase pustiť. Aby sa niečo nedajbože nestalo. A Fumika bola prekvapená že to my nerobíme.
  6. V sobotu sme tu mali malé slovenské stretnutie, spoznal som zaujímavého chalana ktorý je nejak u Saleziánov v Ríme a teraz je tu na pol roka. Veľmi príjemné stretnutie.
  7. No a Nobelovky. 
Už ma to nebaví, tak Nobelovky budú zvlášť. 
Všetci sa z toho radujú, len ja dvojnásobne. Prečo? No, teraz som na UC Berkeley, a profesor Randy Schekman dostal Nobelovu cenu za biológiu. Venuje sa niečomu okolo bunkovej biológie, ale ja som matematik takže viac neviem. No a celá univerzita tu oslavovala. No ale ja som originál teraz na Univerzite v Edinbr (tak to škóti hovoria). A odtiaľ je (emeritný) profesor Peter Higgs. O jeho bozóne ste už asi počuli. Ak nie tak je to dôležité. A teraz zaň dostal Nobelovu cenu za fyziku. Takže super.

A v Edinbru v School of Mathematics (kde budem sídliť keď nebudem zorvna preč), máme nad jedným schodiskom obrovský nadživotný portrét Higgsa, ktorý stojí pred zrkadlom a v zrkadle sa dejú cool veci. A vyzerá to ohromne. Tu je originál toho obrazu aj so živým Higgsom.


5. 10. 2013

Obrázkový

Nedá sa písať, tak dám pár aspoň obrázkov.

Na úvod - našiel som náhodou fotku spred 3 týždňov. Rovnako náhodou som sa dostal na nejaký čínsky malý moon festival, bol som tam asi jediný biely, a netuším čo som robil. Na konci som robil ale toto. A to už ani Singapurskí ani Thajskí kamaráti nevedeli čo vlastne robíme. A nakoniec sme v nejakom divnom rytme tlieskali.


No ale minulý víkend som bol pozrieť Yosemite National Park, spolu s cca náhodnou skupinou ľudí - pred výletom som stretol troch z jedenástich.

Ubytovali sme sa v príjemnom dome asi hodinu cesty od parku - bolo to oveľa lacnejšie. A ráno sa nám pod balkónom motali srnky.


Potom sa nám naskytol takýto pohľad. V strede je veľmi známy vrchol zvaný Half-Dome (pol kupola). Pre uchopenie veľkosti, úplne vpravo je Nevada Fall, ktorý má 181 metrov.


Že kde? TU:


A sú tu aj fakt vysoké vrchy kde moc sneh nemizne.


Ale sú ďaleko. Tu je to bez zoomu. Stále je to Yosemite, stojím cca v strede.


Tu je nie ideálny detail na ten Nevada Fall. Vraj býva mohutnejší v nie tak suchých obdobiach.


Niekto si užíva výhľad.


Tu bolo miesto kde sme sa pri potôčiku zastavili a...


... a nielen okúpali. Zistili sme že sa to dá použiť ako skvelá šmýkalka. Sem tam aj s nejakým skokom - to na tobogánoch nebýva.


Tak sme sa hrali až pokým sme spodky nepodrali.


Half-Dome z iného pohľadu.


A tu už Nevada Fall z miesta kde začína padať.


A krátke údolie do ktorého padá, a z ktorého zase na druhom konci vypadáva.


Chvíľu sa s nami mal chuť hrať aj malý veveričko ktorý sa stále nevedel rozhodnúť či sa nás bojí alebo nie.



Toto je pohľad z Glacier Pointu dole do Yosemite Valley. V skutočnosti je zem celý kilometer nižšie.


Druhý deň sme zašli na kratšiu túru pozrieť na Sekvoje.
Jedna vyvrátená mala zaujímavý koreň.


Bola tam jedna ktorá mala obvod 29 metrov, jedna ktorá mala v kmeňi dávno vykopaný tunel kde sa zmestí auto - dávna atrakcia, a dvojčky ktoré začali rásť blízko pri sebe až sa zrástli. A bolo to veľké.

Tu je vrch


A tu je spodok.


No a jasne, tu sme ešte všetci. Zľava Jannik, ja, Camilla, Ana, Frederik, Sofie, Johannes, Egon, Raphael, Christina a Erik. Svenja asi niekde ciká.