Text

Pekný deň prajem

25. 11. 2013

Hotovo. Goldbachova hypotéza dokázaná.

Dnes sa mi písať jaksi nechce.

Totiž, mám celkom motiváciu dokončiť draft jedného článku do stredy, tak som posledné dni pracoval celkom veľa.

To však neznamená, že sa nič zaujímavé neudialo. Práve naopak.

Niekto dokázal Goldbachovu hypotézu. Ale...počkajme chvíľku.

Zišlo by sa aspoň povedať čo to je. Je to jeden z najstarších nevyriešených problémov v teórii čísel, a pritom znenie je veľmi jednoduché. Vraví, že každé párne číslo okrem 2, sa dá napísať ako súčet dvoch prvočísel.

Jednoduché, a už viac ako 270 rokov to nikto nevie dokázať.

Až doteraz. (TADÁÁÁ!).

Úplnou náhodou som totiž našiel tento blog slovenského milovníka matematiky http://miroslavzidek.blog.sme.sk/

Na prvý pohľad vyzerá smiešne, ale zatiaľ som nemal čas sa pozrieť čo sa tam píše, ale určite to chcem vyzistiť. No a tento pán naznačuje že vie ako to dokázať. Aspoň tak znie názov posledného článku. Pre matematikov asi netreba písať, že som plný skepsy a keď to bude, rád sa pozriem čo tam je zle. No, necháme sa prekvapiť ako to bude pokračovať. Zatiaľ to môžte skontrolovať za mňa.

18. 11. 2013

Ženy

Motivovaný tým, aby babka nepovedala že som sa zopsul, som sa rozhodol napísať že sa nielen učím a učím, ale stretávam aj dievčatá.

Tak spomeniem aké tu sú. Ako by človek očakával v multikulturálnom prostredí - rôzne.

Začnem od hlúpeho.

Keď som odchádzal zo Slovenska, mal som takú predstavu, že všetky aziatky sú pekné. Taktiež som ale počul slovenskú poveru, že ak stretnem peknú thajku, bude to chlap. Overovať som to chvalabohu, snáď nie žiaľbohu že chvalabohu, nemusel. Ale pravdou je, že tie tri ktoré poznám, moc pekné nie sú. A takmer všetky ostatné aziatky naozaj pekné sú. No ale zase to nevadí moc, tieto thajky sa zase radi a veľa smejú, a z neznámych príčin majú strašnú radosť z matematika, tak si k nim sem tam rád pri večeri prisadnem.

Potom je tu Narissa, ktorá rada smeje aj keď nikto nieje okolo. Je z Keňe, a má nejako predkov aj z Indie, takže ako vraví, čas jej nejde, a musia na ňu čakať aj tí ktorí pravidelne meškajú. Študuje regionálny rozvoj, a dala si predmet kde sa má učiť programovať v Matlabe.(?) A keď našla môj blog povedala mi že je to super že aj chlapci si píšu denník...

Fumika je vtipná, to bude na dlho. Študuje fyziku, hrá sa s antihmotou, stavá experiment 3 týždňe, potom pri ňom musia byť 48 v kuse aspoň dvaja, ale hlavne má vždy nejaké dobré japonské príhody. To ona mi povedala, že jeleňom každý rok orezávajú parohy, a nedávno som zistil, že melóny sú v Japonsku asi tak 10 krát drahšie ako u nás, lebo tam im záleží na tom, aby boli pekné guľaté. A tie čo narastú trocha elipsoidné, by si nikto predsa nedovolil predávať. Tak ich zahodia. Aj jahody sú vraj vždy všetky úplne rovnaké.

Keď som sa jej posledne pýtal, či sa nechajú zahanbiť nadľudskými činmi severokórejských vodcov, vravela že aj oni majú srandy, ale len hlbšie v histórii. Vraj sa jeden boh narodil v rieke, vlastne zakladateľ Japonska, stvoriteľ Zeme, ľudí zvierat, a prvý cisár (terajší cisár je jeho potomok). Keď som sa spýtal ako sa mohol narodiť v rieke a až potom stvoriť Zem, prestalo to sedieť aj jej, a začala rozprávať nejaké japonské čosi, a už neviem.

Najvtipnejšie ale je, že má bordel v slovách kde je 'l', aj 'r'. Vraj to v japončine nerozlišujú, a tak nevie či sa povie broccoli, alebo bloccori, a podobne :D

Poznám snáď celý Singapur, a sú odtiaľ aj tri perfektné indky. Hlavne Nitya má asi najkrajšie vlasy aké som kedy videl. Sú také...hmm...čierne. A strašne rada jedným slovom do cudzieho príbehu rozosmeje snáď celú jedáleň. Ešte mi sľúbili že ma zoberú na indickú večeru aj s výkladom.

Dora Chai, zjavne s predkami z Ázie, býva o dve dvere vedľa, a nedostal som z nej viac ako helov, lebo sa asi všetkého hanbí. A robí si tu MBA, to viem lebo má na dverách vizitku.

Aisha a Maanaa sú naozajstné afričanky z Ugandy. A vravia že majú takú super prírodu ako ja tvrdím o Slovensku. Ale asi to bude predsa len trocha iné. Maanaa by bola dobrá babka pred kostolom. Od viacerých ľudí som už počul že si o každom človeku pamätá každú drobnosť akú počuje. Keď som ju stretol druhý krát, myslel som si že je to prvý, a ona o mne vedela fakt veľa... Obe študujú niečo ako udržateľný regionálny rozvoj, chcú sa vrátiť do Ugandy, a pri obede som sa dozvedel že Aishi to asi nevyjde lebo sa jej páčia belosi tak bude musieť ísť do Európy

Karina z poduralskej Ufy sa furt smeje keď ma vidí odkedy ma stretla so štyrmi hruškami, celého šťastného že mám couple of pairs of pears. Je tiež super lebo je v nakupovaní ako chlap. Neznáša to. Keďže vie že nič nikdy nebude dokonalé, tak si vždy zoberie prvé čo nie je vyslovene zlé. Jediný obchod kde je schopná stráviť kopu času, je kníhkupectvo. Takže to je ako keby som práve opísal seba. Plánujeme spraviť túru po San Franciských kníhkupectvách. Teda, ak sa nájde čas. Študuje celkom veľa, buziňes, a teší sa že keď sa vráti do Dublinu kde študuje normálne, bude najlepšia. Vraj to tu je oveľa oveľa náročnejšie.


Ešte je tu Yuka, ktorá rada behá ale nebehá, lebo sa jej nepáči že z toho má svaly, Leow Teng, ktorá behá, ale vraj pomaly lebo je malá, Sangita ktorá je tisíc hacker, tisíc vysoká Elisa z itálie, Christina, typický exchange student z bohatej krajiny - party party, cestovať, panika mám písomky nič neviem. Jasmine so super tipmi kam cestovať v Malajzii, Yumin s ružovým iPhonom s krídlami, karaoke Mariana z Brazílie čo nevie spievať, a mnoho iných, a ešte viac takých čo som ešte nespoznal.
---------------------------------------------------------------------

No ale samozrejme nemôžem zabudnúť na Kamilu, z... Nitry! Trocha.

Všetci o nej vravia že je "loud", ale mne sa až tak nezdá. Šak u nás je to bežné. Tiež študuje ten istý regionálny rozvoj, a je zamilovaná do Čile kam chce ešte na pár rokov ísť, kým sa vráti na Slovesnko. Bola tam už pol roka, a už je pomaly na čase dačo si tam hladať keďže o pol roka končí. Vždy sa poteším keď ju stretnem, viac ako by som čakal keďže na okolí su aj další slováci. Želám super budúcnosť Kamila, snáď sa vidíme...zajtra v jedálni? Možno.

11. 11. 2013

Marketing na fejsbúku

Ja to tak nemám rád. Ja som matematik, čo sa mám čo starať o marketing? A vôbec prečo mám facebook? A spolu už vôbec nie. Spoločnosť odo mňa vo všeobecnosti očakáva že takéto veci neviem.

No aj tak o tom občas premýšľam.

Pred týždňom som tu spravil experiment.
Pacol som sem jednoduchý obrázok, ktorý na prvý pohľad hovorí že bude vtipný, a pochopiť vtip nezaberie viac ako 5 sekúnd. Na prvý pohľad myslím, že si to všimnete lebo je jednoduchý, má tak 8 farieb, a uvedomíte si to všetko za desatinu sekundy, keď rýchlo scrollujete vašim facebookom. Niečo takto hlboké, ale vtipné keď si uvedomíte že sa snažím niečo povedať. Možno.



K tomu som pridal text, ktorý inak nezapadá do štýlu toho, čo tu píšem. Ono to pre mňa nie je moc typické aby som sa sťažoval, alebo vravel že som s niečím nepokojný. Skôr sa na takých veciach smejem, a potom občas naštvem ľudí ktorí sú naštvaní na to na čom sa smejem, a následne aj na mňa, lebo sa smejem.

Naaranžoval som to tak, aby sa ten obrázok zjavil na facebooku v newsfeede, ale tak aby neodhalil celý vtip, ale museli ste kliknúť.

Čakal som, že si blog pozrie viac ľudí.

Nečakal som však, o koľko viac ľudí. Alebo, lepšie povedané, koľko krát viac ľudí. Na facebook som link postol v pondelok napodvečer, tak ako som to spravil pár krát predtým, aby som mohol trocha lepšie porovnať.

Po troch hodinách som mal viac ako 3-násobok zobrazení oproti prvým trom hodinám predchádzajúcich prípadov, a celkovo viac ako 4-násobok zobrazení. Fakt ma to prekvapilo.

Vysvetľujem si to snahou nás všetkých vytvárať dynamickú, otvorenú, inkluzívnu a inovatívnu spoločnosť, ísť cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti.

Teda, chcel som povedať:


Mimochodom, tamto je jeden z cielov Stratégie inteligentnej špecializácie SK ktorý spravili na ministerstve...

----------------------

Kudos Michal Truban

4. 11. 2013

Americké služby (sa naprd)

Dnes to bude netradične kritický text. Bol som celý víkend preč, nič som nemal napísané, tak treba niečo krátke.

Tak začnem...

CELÉ ZLE!

Tento víkend som znova šiel do Yosemiteov, s menšou Slovenskou skupinou. Skúsil som si aké je to zaspať za volanom - divné a zídete z cesty, ale to nie je moc zaujímavé.

To auto sme si najskôr museli požičať. Kolega cestovateľ Lukáš auto objednal online, a bola k tomu služba že nás dovezú z okolia k tomu kde si auto zoberieme. Tak reku super, to využijeme.

Mali pre nás prísť 3:30 pred náš inštitút, a ešte sa nám pred tým ozvať. Moc sa neozývali tak im ešte dopredu Lukáš zavolal, že ako to je. Vraj mu nemôže vodič zavolať, lebo má švédske číslo. Tak sa nejak dohodli že má zelené tričko a že bude čakať vonku. Kolega cestovateľ Peter ktorý už v Amerike bol nejaký ten piatok sa začal mračiť. Zhodou okolností bol piatok.

Tak prišiel čas kedy nás mali vyzdvihnúť a to bolo všetko čo prišlo. Po pár minútach Lukáš volal reku že de sa? Peter vravel, že nikoho ani neposlali len nám to nechcú povedať. A oni že reku nás ten šofér nevie nájsť. Inštitút je trocha zastrčený tak sa reku presunieme. Keď sme volali asi 22 minút aj 13 sekúnd po tom ako nás mali vyzdvihnúť, dozvedeli sme sa že kolega Peter mal (asi) pravdu a že si máme zavolať taxík a že nám ho preplatia. To bohužiaľ neni až také jednoduché.

Zavolali sme dvom, a oba nám dali iné číslo keď sme chceli taxi hneď. A obe čísla nefungovali. Tak sme išli radšej autobusom, lebo akurát išiel okolo. Ale to bolo celkom šťastie. A aj tak išiel dosť pomaly. Prišli sme tam, a hromada ľudí a hromada bordelu vo fakt malej búdke. Čiže ešte trvalo aj kým sme dostali možnosť ich sprdnúť. Tak sme ich sprdli ale bolo to prd platné, nedali nám navigáciu zadarmo.

Tak ak si budete požičiavať v Amerike auto, cez Hertz nie.


Mal som chuť dať sem umelý obrázok, a toto ma napadlo prvé...