Text

Pekný deň prajem

16. 12. 2013

Prečo som malý filantrop (alebo morálny blábol?)

Juj, nejak sa mi nechce písať.

Takmer všetci doma aj vonku si myslia, že povedzme školstvo je v zlom stave. Mnoho z nich povie aj že by veľmi chceli aby to bolo inak. Niektorí, ktorí majú talent aj ochotu, v tom školstve aj nejaký ten svoj kúsok aj zlepšujú.

Čo to však znamená, že by som chcel aby to bolo inak? Všetci vieme, že to sa nestane "len tak". Na zmenu treba vyvinúť nejakú snahu. V tomto prípade nemalú.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pred časom som tu písal o tom, prečo je Trojsten super, a ako veľmi ovplyvnil môj vývoj, život a vlastne celý svet a galaxiu a vôbec. Pred tým ako som začínal PhD, som sa tešil na to, že akonáhle začnem mať pravidelný príjem, začnem z neho pravidelne jedno percento posielať späť Trojstenu. A nie len to. Začnem o tom všade hovoriť a presviedčať ľudí aby to robili tiež. Nie Trojstenu, ale niečomu, o čom si myslia že je super projekt, že robia správnu vec, alebo niečo v tom zmysle.

Čo som však nečakal a stalo sa je, že akonáhle som poslal zo svojho prvého štipka prvé percento, prestal som mať chuť o tom hovoriť. Začal som chcieť si to nechať pre seba. Len to spraviť, spraviť to aj o mesiac aj o dva, nikomu to nepovedať a len si užívať že to robím.

Keď som sa teraz snažil napísať prečo to robím, zistil som že to neviem sformulovať. Rozhodne ma to nerobí šťastným, lebo šťastne sa cítim tak či tak. Nerobím to ani pre to, že by som si myslel že to je dobrá užitočná vec. To ma nejak nikdy nemotivovalo. Vždy som skôr robil zaujímavé veci, a to či to bolo aj užitočné, ma nezaujímalo. Skôr sa chcem na Slovensko vrátiť a chcem aby sa na Slovensku diali veci, o ktorých si myslím, že sú... správne? Neviem, ani to nie je ono. Aj na to sa dá pozerať rôzne.

Keby som mal neobmedzenú moc niečo zmeniť, bolo by to aby u nás školstvo fungovalo lepšie. Nechcem sa tváriť že by som vedel, ako to spraviť, to nie. Je to také Keby. Ale Keby nie je, a ja aj tak chcem aby sa to zmenilo.

Nechcem aby ste teraz začali posielať koruny Trojstenu. Bolo by to priam až hlúpe ak Trojsten nepoznáte. Chcel by som však, aby ste sa okolo seba poobzerali, a zamysleli sa nad dvoma vecami. Čo sa Vám vo svojom okolí nepáči, či chcete aby sa to zmenilo a čo sa Vám páči že ľudia robia. Jedno si vyberte, čo je podľa vás naj.

Ak nie ste z lazu, som si takmer istý že niekde v okolí sa deje niečo čo sa snaží upraviť prostredie v ktorom žijete. Napríklad mobilné záhrady v sa snažia využiť nepoužívané pozemky v centre BA a dočasne ich zmeniť na záhradu, ktorá sa bude dať v prípade potreby presunúť na iné miesto. Síce neviem ako fungujú, ale určite sa potešia ak im napíšete a spýtate sa, či nepotrebujú s niečím pomôcť v sobotu popoludní.

Hm, no ale ja som zaneprázdnený, a keď mám zriedka čas, tak si ho chcem vychutnať a oddýchnuť si. To nevadí, iným organizáciam ako povedzme LEAF sa asi tak ľahko nedá pomôcť jednorazovo v sobotu. Robia však super veci, povedal by som že každú korunku navyše dobre zužitkujú. Alebo ak je v srdci história, môžte pomôcť opraviť hrad. Neni to super? Viete akí sú američania roztopení že na Slovensku máme naozajstný hrad? A ešte existuje ďalšia kopa super aktivít o ktorých neviem alebo som nespomenul.

No ale ja zase teraz nemôžem ani korunku dať. No nevadí, vymyslite niečo iné. Aj keď teda všetko čo napadá mňa sa dá zaradiť do tamtých dvoch kategórii. Tak možno sa treba znova zamyslieť, či naozaj chcem aby sa tamto zmenilo, alebo či naozaj chcem aby to tí ľudia robili.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Prevelice si myslím, že je dôležité, aby ste si nevraveli že teraz nie, teraz som ešte malý, teraz nemám moc čo pomôcť. Práve naopak. Sa pozrite, väčšinou rodičia už ťažšie menia svoje zvyky. Bolo by super keby si mladí ľudia zvykli malinkú časť posúvať niekde ďalej. Kľudne menej ako percento (samozrejme, kľudne viac). Ale pravidelne. Totiž veľa z nás mladých a chudobných raz bude nie tak mladých a nie tak chudobných. Vtedy veľa z nás už nebude mať moc času čo rozhadzovať naokolo, ale to malé percento prestane byť také malé. A pre niektorých začne byť veľké, a ak budeme vtedy naučení niečo posúvať ďalej, ľahko sa to už zmení na 5%, a to už niekomu spravíme radosť, že sa nemusí venovať peniazom, ale tomu čo chce okolo seba zmeniť.

A prečo je dôležité pravidelne, povedzme mesačne? Niektorý taký mladý ujo zarába 833 korún. Je ľahké sa vzdať 8 korún mesačne. To je pár krát si nekúpiť brblavú vodu ale dať si čistú. A odložiť si o 3 koruny menej. Ale keď niekto príde pred Vianocami, že daj preč stovečku, to sa páčiť nebude.

Na inšpiráciu, v podpore talentov: TrojstenP-MATSezamStromManageriaLEAF
V iných oblastiach toho moc nepoznám, som len filantrop amatér, ale určite máte v okolí škôlku, možno detský domov ktorému sa isto zíde niečo čo doma nepotrebujete. Alebo aj Dobrý anjel vraj robí mega robotu. A učiteľky z Dobšinej tiež.

-----

Samozrejme, nečakám od každého, že bude môcť rozdávať jedno alebo druhé. Niekto kto sa snaží rozbehnúť svoj podnik často pracuje 14 hodín denne a veľmi sa stará o každú korunku. Niektoré rodiny si tiež asi nemôžu dovoliť nič odložiť. Ale viac ako polovica Slovenska by podľa mňa mohla.

9. 12. 2013

Oneskorený

No, pred týždňom som sa odmlčal lebo sa toho jaksi moc veľa udialo. Tak sa to dnes pokúsim trocha zhrnúť. Trocha.

Prišlo sem, do Ameriky, vďakyvzdanie. Nezistil som síce presne čo to u nich má znamenať, ale bol som na poriadnej večeri s poriadnym turiakom. Okrem mňa sú tu aj ďalší Slováci, a jedna rodina (tiež bývalý Trojsten) pozvala ďalších Slovákov na večeru tak som mal možnosť spoznať ďalších ľudí a najesť sa ako... dosť.

Trocha sa pretiahla a po 2.5 hodinách spánku som sa vybral na roadtrip na juh. Šli sme pozdĺž legendárnej Highway 1, zastavili sa na kope miestach, a jednu noc sme strávili v Santa Barbara, druhú v Los Angeles. Musím povedať, že to bol divný posledný november keď som sa bol schladiť v oceáne. Bolo to veselé a trochu ďaleko.

Vrátil som sa a dokončil som prvý článok, na ktorý sa môžte --pozrieť--, ak máte pocit že sa vám nechce robiť to čo robíte. Snáď sa bude chcieť potom viac. Len nečakajte, že niečomu porozumiete.

A vybral som sa na NIPS (konferenciu). Je pri Lake Tahoe - jedno z najznámejších amerických dovolenkových destinácií. A je to tu fajné. Aha


Niekto by si mohol myslieť že v slnečnej Kalifornii nie je nikdy zima. Omyl. Toto je stále Kalifornia (bývam asi 30m od Nevady, a 60m od veľkého kasína). A v nedeľu ráno bolo -26°C. 

Čo sa mi tu (ne)podarí vám snáď napíšem niekedy neskôr. Prezradím len, že už som stretol Daphne Koller (trocha starší talk), a v pondelok príde Mark Zuckerberg na workshop o deep learningu. Uvidíme čo z toho bude.

Za chvíľu sa zase vrátim do Berkeley, a konečne môžem ukázať aký mám vlastne výhľad z okna. Mne sa to furt nedarilo dobre odfotiť. Ja mám totiž len taký jednoduchý foťák, a fotiť ani vlastne neviem. A ani jedno sa mi moc meniť nechce. A ešte aj sieťku na okne. 

Ale Joel Thai to odfotil. Keď si predstavíte, že by objektív bol pár metrov doľava, tak to je výhľad čo mám ja. V poradí vidíte Berkeley, vodu, Alcatraz, Golden Gate, a oblohu.


Bru noooc.

------------------------------------------------------------------------------------------

Mimochodom, vedeli ste že po anglicky je moriak turkey, po turecky syria a v Sýrii mu hovoria india a v niektorých častiach Indie je to burma?
Ja nie.
Stále nie.