Text

Pekný deň prajem

30. 12. 2014

O cestovaní

Myslel som si že veľa cestovať môže byť len super. Dnes, si to myslím stále, ale inak.

Vlastne to bola aj jedna z vecí ktorá ma lákala na PhD. Že sa bude dať kadekde dostať. No nepredstavoval som si že sa mi to rozbehne až tak. Veľa z Vás mi závidí, a teraz sa pokúsim vysvetliť že to zase neni tak tisíc super ako sa tvárim. Ale stále rozumiem keď nezmeníte názor. Aj tak by som si na Vašom mieste závidel.



1. novembra ráno som sa z Edinburghu, môjho pôsobiska ktoré stále nepoznám toľko koľko by som chcel, zase pobral preč. Asi sa dá povedať že na pracovnú cestu. Bol som týždeň v Zurichu (krátko Alpy), na krátko doma na Slovensku, potom tri+ týždne v Bethleheme (pri New Yorku), jeden v Montreale (zima) a pár dní v Montevideu (Uruguaj). A potom Vianoce.

Stále by som sa na takú cestu tešil, ale už nie tak bezbreho a naivne ako donedávna. Plán bol v Zurichu pozreť Data Analytics Lab kam ma dokonca oni pozvali, doma byť doma a skamarátiť sa s tým, čo vlastne chcem robiť v Bethleheme. Tam som išiel pozreť konkrétneho mladého profesora menom Martin Takáč, a dve rozrobené veci dokončiť. Ani jedna nie je, ale sú už bližšie. V Montreale veľká informatická konferencia, kde som chcel ideálne aj začať nejakú spoluprácu s jedným Vancouverčanom (asi úspešne, ale úplne inak ako som si predstavoval), a v Montevideu menšia ale o to dôležitejšia matematická konferencia.

Prišiel som teraz na Vianoce, a cítil som sa fakt unavený. Nie tak unavený ako po dlhom lete a džetlegu, alebo poriadnom puťáku, ale niečo čo som nevedel že existuje. Stále neviem ako to poriadne vysvetliť. Niečo ako únava naprieč strednodobým horizontom. Áno, cítim sa múdro. Aj odhliadnuc od toho že som na konci ochorel a posledné dni ležal s antibiotikami, mal som vyslovene chuť/potrebu na pár dní úplne vypnúť, nemyslieť na myslenie (robotu), byť offline, ignorovať všetok vonkajšok, hocičo...

Ani som si maily nepozeral pár dní. S výnimkou momentov keď som aj fyzicky bol preč od internetu, som to nespravil asi odkedy ten gmail mám. Keď som sa začínal ztrachovať o to čo tam asi nájdem, bolo to znamenie že som asi oddýchnutý.



Napriek tomu že mi na nejakom komforte prd záleží, rád spím aj smradľavý v stane, a dokonca mám pocit že si z akýchsi obskurných dôvodov lacný zlý hotel užijem viac ako ten lepší drahší, takýto 7 týždňový výlet ma akosi trocha zabil.

Problém je, že keď takto cestujem, nikde sa nestihnem cítiť ako doma. Nielen v tom Bethleheme, ale ani v Edinburghu. Som tam na UoE už 17 mesiacov, no čistého času len tesne cez pol roka. A zisťujem že sa mi to nejak nepáči, lebo Edinburgh sa mi... no páči. Je tam fakt fajne. Keď to vravím furt si zo mňa robia srandu, že jasné že je tam fajné keď tam nie si. Ale aj tak si to myslím, a mám pocit že to tam stále nepoznám.

Verím, že by bolo super takto cestovať, s cieľom cestovať! Ale keď hlavným cieľom je intenzívne pracovať, fakt že sa neviem nejak "zabývať", ani sa mi na mieste vlastne moc nepáči, a necítim sa tam vôbec spokojne, pridávajú hrozne veľa do únavy. A za pár týždňov sa to nazbiera.

Napriek tomu ale rád pôjdem na také dačo znova, ale s dosť inými očakávaniami. Prajem všetkým aby ste také dačo zažili. Aj keď to neni zas až tak super ako to vyzerá. Veľa sa toho dá naučiť, a snáď to zo mňa spraví múdrejšieho človeka, a budem vedieť ľuďom lepšie rozumieť. Stále som dosť hlúpy. Za každú takú možnosť som vďačný. Komu? Asi svetu. Je tu super.

A skúsim viac spoznať Škótsko.

24. 11. 2014

Ako v Betleheme

Fakt sa tu cítim ako v Bethleheme. Možno to bude tým, že sa v ňom dočasne nachádzam.

Vianočné mesto. Samý kostol, samé obytné štvrte, a pod kopcom univerzita. Mnohí pokrčia obočím keď zároveň tvrdím, že som v Pennsylvánii. Ale je to tak. Majú tu svoj Bethlehem, a hneď za ním je dedinka Nazareth.


A majú tu univerzitu, zvanú Lehigh University. A ja som tu na vizite. Research vizite.

Jedna z vecí čo ma prekvapili hneď na začiatok, boli značky v knižnici na záchodoch. Tak som sa pozrel bližšie, a... čudoval som sa.


Neskôr som sa dozvedel, že táto univerzita je veľmi známa tým, že tu študenti veľa pijú. Možno teda takéto veci dávajú zmysel aj v knižnici.

A potom tu majú také srandy ako zatratený kopček. Aspoň tak mi to pripadalo. Väčšina campusu je pokope, pod kopčekom respektíve v kopčeku. Ale pár budov vytrepali na kopec, dali im tam slepú uličku, a postavili to tam tak, že bez auta sa tam nedá dostať. Len Kubo musí byť taký trulo že sa tam vytrepe.

No ale Kuba potom prekvapí kombinácia komunistickej architektúry a nemožnej obrannej vežičky. A iného.



No a takto to vyzerá zospodu od tej veselej knižnice.


Jasné, jak tu majú obdaleč tie snehové búrky, tak... no, je tu zima.

11. 11. 2014

Šumachrova cesta

Som zlyhal.

Nezvládol som minulý týždeň napísať blog. Prečo? No, proste bolo príliš veľa vecí čo malo väčšiu prioritu.

Ale poporiadku. Na konci októbra som si povedal, že som bol v Edinbru už moc dlho, tak som sa prvého Novebmra odgúľal do Zurichu.

Pracovne. A hneď prvý deň čo som tam bol som musel zablúdiť. Jak naschvál. Pracovne to bolo lebo som mal ísť na ETH. No ale nevidel som to, tak som až na kopec musel vyjsť, Höch Gumme sa volal. Výhľad fajný, ale ETH nikde. Aj do druhej doliny som zišiel, a nič. Nakoniec som bol 100 km vedľa.

Zistil som ale, že švajčiarske vlaky nie sú ako švajčiarske hodinky. Aj keď, možno hej, ale švajčiarske hodinky som vlastne nevyskúšal.

Našťastie na druhý deň som sa už dostal na miesto. Tak sme tam porozmýšľali, na nič moc neprišli, posťažovali sa na cenu mäsa, a tak. Ale fajne bolo. Majú tam ako sochu taký prehistorický žeriav, asi 50 metrový, a drahé pivo. Asi sa tam dobre žije. Teraz som doma na Slovensku, mám tu prestoj, a aj tu sa dobre žije. 

Skúsim porovnať ešte aj s Be... A nie, to o týžďeň. Sa majte zatiaľ, dajte si kakavko a pozrite si jak sa lezie na anténu, čo má 1768 stôp. Alebo kus cez 500 metrov. By som sa asi bál.


Jasne, a tá Šumachrova cesta. Schumacherweg 15. Tam som spal. Fajne to tam majú.

Díky Bzdušo & Kaja

29. 10. 2014

Česi a cibuľový jogurt

Bol tu Ondro. Záviďte. Ondro Mikuláš. A doniesol mi lososa!

Ondro vám nepochybne povie že je tu super, a že máte prísť. Aha...
Ondro: Ano, isto dojdite, je to tam parada. Aj spacak maju aj postel aj vsetko.
Pekne Ondro. Ale nabudúce skús s diakritikou.

Ondro došiel večer a skoro ráno sme ho budili a hnali na sever. Pekné farby sme tam našli. Za odmenu nám spravil fotku. Klikni, je veľká. Toto je asi  z Deuchary Hill.


Bolo celkom fajne, ale unavene, tak sme si večer povedali že si niečo objednáme, ideálne niečo divné. A tak sme našli nepálsku reštauráciu.

Ok, divné dosť. Objednali sme dve divné ryže, jednu citrónovú a druhú neviem, sultán (v strede hore), Himalaya Kukhura, Cooked in an exotic sauce (vpravo), čo bolo nekonečne štipľavé. A ako dezert Dahi Pyaaj (cibuľový jogurt - vľavo). Chutilo to dosť podobne ako indické jedlo. Len ten jogurt nebol moc indický. Predstavte si že si nasypete do bieleho jogurtu cibuľu. Tak asi také to bolo :D


A potom sme pozreli aj tu v Edinbru niečo.

Jaj, na Čechov som zabudol. Ondro je magnet na Češky. Stačí sa s ním v obchode krátko baviť po Slovensky, a už sa personál pýta, "Jakým jazykem to mluvíte?" Podarilo sa mu to aj v suvenírovom obchode, kde si kupoval Irn Bru (škótsky ekvivalent kofoly, oplatí sa vygoogliť), a potom slečnu ešte aj donútil to ochutnať, lebo sa priznala že to ešte nemala. A potom sa mu to podarilo aj v Black Rose Tavern, ktorú sme našli vďaka tomu že znej bolo počuť fajného gitaristu. Oplatí sa zájsť pozrieť, super atmosféru tam majú (aj na vysoké Edinbrské štandardy).

20. 10. 2014

Juch, voľno mám trochu

Tak som zase tu.

Sa mi jaksi nakopilo veľa vecí tak som sa tomuto tu moc nevenoval. Veď ste videli ten minulý blog. Podľa odozvy to ale veľa ľudí nezmyselne rozveselilo. Verte či neverte, ten blog mal mať pôvodne serióznu pointu. Len som bol unavený, a jaksi som to začal písať, hento som tam zrazu mal, a prišlo mi to ako dosť dobrý blog :D Tak som to tak nechal.

Prácou vás zaťažovať nebudem, tak sa s vami podelím o najlepší dizajn podrážok aké som videl.


No neni to geniálne? (Keby mi niekto z Vibramu chcel za to poslať výživné, neurazím sa).

Bol som sa baviť s takými fajnými doktormi v univerzitnej športovej klinike, a zistil som dačo o svojich nohách.

Totiž nemôžem behať, lebo mám problém s píšťalou. Okrem iného tam mám aj hrču ktorá sama o sebe nebolí. S prestávkami už skoro 5 rokov. Pre šikovných shin splints nemám. Pred časom sa to ozvalo znova, a pred letom mi na tej klinike povedali že mám nejaké nesymetrické svaly na pravej/ľavej nohe, a dali mi cviky aby som to opravil. Podarilo sa, svaly sú ok. Ale problém stále je. Tým sa vylúčila jedna možná príčina, a v predstihu zabránilo ďalšiemu problému.

Príčina, ktorá ostáva je, že som vtedy pred ~5 rokmi mal únavovú zlomeninu. Keď som popisoval čo som presne vtedy robieval keď to začalo prv krát, tak povedali že som to takmer isto mal, a to je zranenie ktoré sa často ľúbi vrátiť. A to sa mi zase deje. Keď nebudem robiť to pri čom ma to začne bolieť - dlhšie bežať - tak to prejde a ešte aj tá hrča zmizne. Problém je, že to bude trvať cca rok. To bol šok. A keď budem robiť systematicky nejaké silové cvičenia, tak sa to vraj asi nevráti.

Poslali ma potom ešte na "full biomechanical assesment of foot". To znamená, že sa mi ortopéd hral s nohami. Poskúšal flexibilitu viacerých kĺbov v nohe ako ich tam asi je, posledoval presne čo mi kedy ktorý sval robí, pokreslil mi nohy kúzelnými čiarkami, potom ma celkom dlho nechal kráčať na bežiacom páse, a kukal sa mi na nohy.

Nakoniec mi povedal že mi tá noha s problémom robí dačo iné, ťažko tu popísať čo presne, a že to je čiastočne spôsobené tým zranením, a to potom spätne podporuje to zranenie... A že to treba opraviť. A predpísal mi vložky do bot.

Bol som z nich dosť prekvapený. Boli mi spravené na mieru, ale vyzerajú jak keby ich robil nejaký fakt nešikovný vložkár tovariš, a skôr pre opice ako ľudí. No ale budem mu dôverovať, snáď vie lepšie čo robí.

A teda keďže nemôže behať, a ani skoro nebudem, začal som niečo nové. Začal som loziť. Normálne po stene, hore. Tina sa poteší. Boli ma z toho ruky. Tina, máme tu takéto - http://www.eica-ratho.co.uk/facilities, mala by si dojsť. Vraj najväčšie v Európe.

13. 10. 2014

Nemám zub

Poznáte ten pocit. Dojete pizzu, zrazu vás obleje hrôza a zblednete jak cmar. Chýba mi zub.

Tak presne toto sa mi tento týždeň stalo.


So zatajeným dychom (a hlavne pevne zavretými ústami) sa pomaly jazykom blížim k inkriminovanému miestu. Dotknem sa chýbajúceho zubu a...

...fu, je tam. Pohoda.

6. 10. 2014

Poďte pozrieť

Mohli by ste dojsť pozrieť.

Aha čo tu máme.


Máme napríklad tak veselý byt, že zmysel dáva aj nasledovná konverzácie v kuchyni:
- Koľko je hodín?
- Neviem, pozri sa na bojler.

No ale hlavne hory som vám chcel ukázať. Máme tu takého jedného bikera z Isle of Skye, čo by malo byť akože najkrajšie miesto tuto. A on sa na nejaké miesta vybral aj so svojím bikom.


Fajne to tam vyzerá. Môžte dojsť.

29. 9. 2014

Rajčinu som zjedol

Šiel som do kina.
Nejak náhodou s pár inými doktorandmi.
Fakt moc často také niečo ako kino nerobím.
Tak som sa cítil divne.
Po kine sme sa ešte šli kdesi najesť.
Na burger.
A ja fakt že nejem rajčiny.
Oveľa menej než nechodím do kina.
Menej než vy jete pitahayu.
A zabudol som im povedať že rajčinu nechcem.
Tak mi dali burger s rajčinou.
Cítil som sa už tak nezvyčajne že som si z toho odkusol.
Oľutoval som.
Nabudúce sa až tak nezvyčajne cítiť nebudem.

22. 9. 2014

Som napisal blog

Som späť v Edinburghu. Neodvážim sa dávať nič vlastné komplikovanejšie ako len text, tak si pozrite niekoho iného mladého z Edinburghu. Anna McLuckie.


Ak ma ešte nepoznáte, tak sme s Annou takmer rovnakí. Až na to že neviem hrať na harfe ani spievať a ešte čosi.

No ale späť k dôležitému. Nebol som tu takmer tri mesiace, všetci si myslia že som bol na dovolenke, ale nikto mi nič nemôže dokázať.


Za tie tri mesiace čo som mal blogové prázdniny, som zažil všeličo. Bol som v Chicagu na konferencii, kde som lacno býval v takej černošskej štvrti cez AirBnB. Domáci nebol doma, a povedal mi len že sa budem musieť sám check-in-núť. Znamenalo to že som prišiel na miesto a všetko zamknuté a nikto nikde. Tak som našiel pri dome kľúče, osprchoval sa, vymkol iných nájomníkov (nevedomky) a išiel spať. Domáceho som stretol prvý krát tretí deň. Taký prototyp zhuleného jamajčana dredatého to bol. A dozvedel som sa o práci Josefa Koudelky. Ak budete v Chicagu tak určite pozrite The Art Institute of Chicago. Toto je ono.


Bol som aj doma. A fajne bolo. PRŠALO.

Je to celkom haluz že tie počasia doma a v Edinburgu sú nejako vymenené.

Bol som aj v Rumunsku, a ochromil som si tam nohu v horách. Taká hrča sa mi spravila na achilovke, a bol som z toho celkom dokakaný. Nakoniec sa ukázalo že je to len povrchové zranenie, a že si mám vymeniť boty. Na deň sú ok, ale na dlhšie túry mi nerobia dobre a jemnučko postupne ma odierajú.

Potom som sa nejak motal, až som sa domotal na konferenciu do Smoleníc. To bola pecka. Síce obsah bol strašne široký, a teda väčšinou nie moc zaujímavý, ale bývali sme fakt na tom zámku. A je pekný.

A veľmi rád som bol že som videl ľudí ktorí ma učili na matfyze, a mal som možnosť spoznať ich trocha z inej stránky. Najviac som sa tešil z profesora Brunovského. Úplne ho obdivujem. Teraz už bude mať 80 rokov. Bol tam jedno poobedie plánovaný taký výlet. Buď jaskyňa, alebo túra na záruby odhadovaná na 4 hodiny. A prvé ráno sa zjavil na raňajkách, že "Dobré ráno. Tak som bol pozrieť tie Záruby, dá sa tam vybehnúť za hodinku. To máme aj praženicu? Super." A kopa iného, ale spýtajte sa ma osobne na ďalšie.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak asi budem so Škóckym týždenníkom pokračovať, aj keď mám zákulisné informácie že tu zase moc dlho nebudem.

30. 6. 2014

Koniec. Bilancia.

No nekončím úplne, ale naskytla sa udalosť, ktorá sa dá nazvať koncom prvého roka.

V utorok ráno idem na Slovensko, a do Edinburghu sa nevrátim skoro 3 mesiace. V septembri to bude 14 mesiacov od štartu PhD na Univerzite v Edinburghu, a budem môcť povedať že som z toho v Edinburghu strávil len zhruba 4. No nejdem mať len voľno. Počas toho by som sa mal zúčastniť troch konferencií, pracovať z domu, a mať aj nejaké prázdniny. Okrem iného asi idem na hory do Rumunska / Bulharska, tak sa môžte tešiť na fotky s rumunskými medveďmi.

Je zvláštne koľko vecí sa za ten rok zmenilo. Takto pred rokom som zhruba spravil bakalárske štátnice, a rozmýšľal aké to asi bude začať hneď PhD. Celkom som si veril že to zvládnem, čo sa aj potvrdzuje, no o mnohých detailoch som mal mylnú predstavu.

----------------------

Začal som 10 dňami v Edinburghu, po ktorých som šiel domov. Na 10 dní. A potom hybaj na semester na UC Berkeley. Tak som tam bol jak také decko, drvivej väčšine toho čo sa dialo som nerozumel, ale zase bolo (a asi ešte len bude) super, že som bol veľmi skoro vystavený rôznym oblastiam, a trocha mi to rozšírilo obzor v tom čo sa deje.

Podarilo sa mi tam uverejniť článok, skamarátiť sa s nejakými seniornejšími ľuďmi, napísať vraj vtipný text o ženách, a ísť domov.

Po zimných sviatkoch som sa konečne zjavil aj v Edinburghu, kde som len s krátkymi prestávkami bol celé 3 (slovom tri) mesiace.

Treba priznať že, moja produktivita v tomto období klesla, a myslím že najväčší vplyv na to malo učenie. Nevedel som začať nič robiť, keď som povedzme na obed mal cviko. Aby som robil poriadne matiku, potrebujem mať pocit že budem môcť nerušene pracovať ešte niekoľko hodín ak budem chcieť. Ak tento pocit nemám, strašne ťažko sa mi do toho dostáva. Ono s touto prácou som ako počítač keď musí naštartovať Windows aby niečo zmysluplné robiť. A ja nemám v hlave SSD.

A podiel na tom malo aj to že som sa venoval kadejakým iným aktivitám.

Potom v máji prišla tá super správa že dostanem 2014 Google Europe Doctoral Fellowship in Optimization Algorithms! (vedel som to už mesiac dopredu, ale zakázali mi to hovoriť kým to Google vyhlási verejne)

Asi ani neviete, čo presne to obnáša. No pravdupovediac, ani ja ešte celkom. Mal by to byť štedrý funding, a uvidíme čo to bude. Ale akonáhle to dostanem, prestanem dostávať štipko od univerzity, ktoré nahradí toto, a bude sa z toho platiť aj školné, ktoré bolo pokryté práve tým štipkom. Budem z toho dostávať aj nejaký plat, cca toľko čo mám teraz od Univerzity. No a zo zvyšku budem hlavne cestovať.

No, nezaplatím si z toho cestu na sopku v Rwande, ale hocičo čo bude aspoň trocha súvisieť s prácou hej. Ak poznáte matematika v Rwande, dajte vedieť :P Ale na všetky konferencie pôjdem bez toho aby som trávil čas zháňaním peňazí. Alebo keď nadviažem nejakú serióznu spoluprácu s niekym, tak za ním pôjdem, na mesiac povedzme, a Google to zaplatí.

Rozdiel medzi Slovenskom a UK vo financovaní nie je že tu peniaze na konferenciu dostanem a hotovo (to bola moja naivná predstava keď som sem išiel). Rozdiel je ten, že na Slovensku takmer žiadne peniaze nie sú, a tu v UK sú, ale treba vyvinúť značné úsilie na to aby ich človek dostal. A potom ich väčšinou dostane. A prekvapilo ma ako veľa času to vie zabiť.

----------------------

A príde mi divné, že sa dostavujú úspechy, možno skôr za veci ktoré ľudia veria že spravím, a ja sa cítim ako keby som sa do toho ešte stále len dostával.

Až teraz začínam mať taký závislácky pocit, ako keď základoškolák beží domov zo školy sa hrať WoW alebo čo je teraz populárne. Posledné dni som robil relatívne nudnú vec, ale hrozne som sa pri tom tešil na to aké to bude keď to dokončím, budem môcť začať študovať ďalšie nápady čo mám a ktoré som diskutoval s ľuďmi všelikde po svete.

----------------------

No, v skratke, flexibilita a životný štýl, ktorý si teraz užívam, je pre mňa dokonalý. A treba za to poďakovať.

Začať treba rodičmi, ktorí ma podporovali v čomkoľvek som si zmyslel, a potom ma nútili robiť to poriadne. Veľmi zriedka sa stávalo že by ma od niečoho odhovárali. To treba robiť. Deti často vedia o svete viac, a podľa mňa väčšinou potrebujú naučiť ako ísť, a nie kam ísť. 

Bez Trojstenu by som sa týmto smerom asi tak ďaleko nevybral. Bol som pri zrode BrainHouse, kde som sa potom ohromne veľa naučil, a vo veľmi produktívnom prostredí som tam spravil viac ako by sa mi podarilo inde. Bez debaty. V Managerii (dnes Nexterii) som jednak získal kopu super kontaktov, a naučil kus o tom ako networkovať, ako vyjednávať, a podobné soft skills, ktoré priemerný matfyzák zabudol kdesi ešte pred dvoma generáciami. 

A nakoniec šťastiu. Mal som ho viac než dosť. Najskôr som sa narodil v bohatej časti sveta ako je Slovensko. Potom som mal šťastie že ma na základnej dostala super učiteľka, všimla si že mi matika ide a dala mi korešpondenčné semináre. Dve ruky som si zlomil tak že som to nemusel "rozchodiť". A rozchodili sa! Náhodou som sa zapojil do správnej súťaže, kde som bol úspešný, a organizátor bol veľký človek. A zrazu som tu, a asi ma to šťastie ešte neprestáva baviť. Náhodou keď som začínal sa založil aj super inštitút v Berkeley a našli sa na to peniaze navyše aj pre mňa.

A šťastie som mal aj s tým Googlom. Totiž tú súťaž organizovala Isabelle Guyon, ktorá je za viacerými veľkými prielomami, a má niekoľko prác s tisíckami citácii. V Berkeley som rozpísal niečo s dôležitými ľuďmi z trocha inej oblasti. A tíchto dvoch sa mi podarilo zaujať, a napísali silné mi reference letter do Googlu.

Veľa vecí sa náhodne spája, a úprimne, myslím si že mám divne veľa toho šťastia. Ak chcete po mne opakovať, robte veľa vecí. A s troškou šťastia sa ukážu byť pre vašu budúcnosť dôležité. Esli nezrobíte nič, tak isto nikoho dôležitého nestretnete, a nijak ho nezaujete, a potom vám nepomôže dostať sa niekam ďalej.

Ktohovie čo s ním spravím o rok.

----------------------

Asi si spravím blogové prázdniny, a ozvem sa zase v septembri.

Keby ste mali barsjaké otázky, neváhajte a volajte na teletextové čislo 0888 328 388 napíšte mi. Dám sa nájsť na internete.

Škoda že zrovna tento blog nedáva nejaký globálny zmysel. Jak to po sebe čítam, tuším v každom riadku viem len čo je na tri riadky okolo... Čo už.

23. 6. 2014

Obrázkový

Tak reku ukážem vám nejaké obrázky keď už ma to napadlo. (Klik obrázok snáď zväčší. Ak nie, zvalil by som to na tvoju myš.)

 Tak začnem kde bývam. Tu. Teda, tam vpravo hore v tom. A to je úplné centrum.


Ale už nie dlho. Sťahujem sa. Alebo skôr odsťahovávam sa. 1.júla. Škoda že som flegmatik a ešte neviem kam.

Takéto je centrum kúsok na sever od môjho miesta. Parčík pod hradom.


Máme tu aj západ slnka. Tento je asi ešte z januára. Bol tak o pol piatej. Teraz je západ o pol jedenástej, a to je aj tak potom svetlo.


Bližšie pod hradom majú siete, lebo vraj aby kamene nepadali na vlaky čo tam chodia. Schválne, dva obrázky hore, všimli ste si že tam je hlavná železničná trať? Dobre to skryli, čo?


Jasné, majú tu všade staré cintoríny. Takto to vyzerá pri The Parish Church of St Cuthbert.





A teda samozrejme kopčeky tu sú. Nie sú moc vysoké, ale je to severnejšie a tým aj trocha chladnejšie a náročnejšie.

Keď som toto videl, napadlo ma len že Škótsko, to nie je miesto pre rasizmus. Tu diskriminujú kone.


Občas majú väčšie nároky na orientáciu.


Polovypustený Glencorse Reservoir.


Toto je legendárna škótksa "heriku". Akože chlpatá krava. Len oni skracujú zvuky tak im z toho vyjde heriku.


A konec.


Ale kde, takto to pokračuje, ale nikto nevie kam. Zišlo by sa napísať po roku odkiaľ to vlastne idem. Nabudúce.

Btw, toto jedno je pri Harlaw Reservoir, len pár kilometrov od Edinburghu.

17. 6. 2014

Ohá aj s okenárom...

Buchot.
Kukám so zavretými očami.
No fakt buchot.
Otvorím oči.
Buchot. A to asi na dvere.
Vyzerá byť ráno.
Buchot.
Skočím na záchod a idem otvoriť.
Do bytu hneď vojde robotník že ide okná vymeniť.
Kukám s otvorenými očami.
Spolubývajúci vylezie z izby.
Vravím že je tu niekto a chce nám vymeniť okná.
"Okay, fair enough" vraví.
Netuším či o niečom takom vedel viac, lebo je dosť flegmatik.
Pýtam sa uja či mu mám niečo prichystať.
Že len pod oknami trocha vypratať.

Začal v obývačke, tak som si dal facepalm, raňajky, a išiel som radšej do školy s tým, že ak je to zlodej tak si to zaslúži za tú odvahu.

Dobre, vrátim sa večer, dojdem do izby, a v strede rebrík. Ohá, vravím si. Celá izba zaprášená, nové plastové okno posadené, celé oblepené kadejakými páskami a kus pod ním diera von na tri prsty. Ohá, dobre som vravel.

Tak som mu skoval rebrík do obývačky, a celý čas čo som izbu upratoval som sa rehotal jak je toto možné. Fakt mu asi skončila šichta tak odišiel v polke roboty.

8. 6. 2014

Veselšie než AIS!

Ono tí čo ste boli na UK napríklad, si možno myslíte že žiadna univerzita nemôže mať nič horšie ako AIS (Anti-Intuitívny Systém; v origináli Akademický Informačný Systém). Treba tuto Edinburghu uznať že sa snaží ísť všetkými smermi.

Takto vyzerá software, ktorý treba používať keď si kúpim lístok na vlak a chcem aby sa mi z nejakých univerzite príbuzných peňazí preplatil. (snáď sa po kliknutí zväčší.)


Ale iná vec ma celkom prekvapila, počas uplynulých dvoch mesiacov. To ako na matike/fyzike môžu mať neschopný IT support.

Mám taký univerzitný desktop, dosť dobrý aj je, a som hrdý pokročilý používateľ Windowsu (viem že reštart vyrieši väčšinu problémov). No a ten je pripojený na veľkú školskú sieť, aj jeden veľký harddisk mám niekde zahrabaný, aj tlačiť sa z toho dá po celej budove a tak. Ale nemám na ňom administrátorské práva. A teda keď chcem niečo inštalovať, musím, dúfať že to je v Application Catalogu, alebo zavolať ten IT Support nech mi to príde nainštalovať, a skontrolovať či to je aspoň trocha pracovné.

Problém vznikol keď som chcel niečo obrovské ako Visual Studio. Asi tri týždne ma posielali si pýtať účty tam a tam a hentam, a furt som zisťoval že nemôžem, až mi nakoniec povedali, že mi dajú tie administrátorské práva. Reku konečne tešil som sa.

Ale povedali mi že na to aby mi ich dali mi musia vymeniť ten počítač čo mám za iný. No dobre, tak vymeňte teda, idem na mesiac domov tak ma to nebude ani vyrušovať.

Vrátim sa, a nič. Tak sa pýtam, a že my ho ešte nemáme. Trocha som zažmurkal, a reku že jak to že nemáte??? A on že no my ho musíme kúpiť a ešte sme ho neobjednali. No tak som trochu viac zažmurkal a nevediac čo čo, som odtoto.


Bác, tento týždeň sa ozvali že už ho majú a kedy ho môžu dojsť vymeniť. Tak teraz reku. Tak doniesli, vymenili, paráda, a nič :D Nič sa nezmenilo, admin práva mi nedali. Tak zase za nimi idem, že čo to akože je, a oni že mi ich tam dali len to nefunguje.


A že pošle niekoho iného. Ten došiel, pospúšťal z command line nejaké príkazy, za ktoré dal /force a fungovalo to. Naoko. Inštalovať som už mohol, ale zrazu som nemohol zapisovať na disk.


Tak došiel iný chlapík, prihlásil sa za seba, pridal tam iného admina, a už to išlo.

Konec :D

Idem na vlak s čínskou kolegyňou, som zvedavý či bude zase suši

2. 6. 2014

Fermiho Paradox

Fermiho paradox znie asi takto:

KDE SÚ VŠETCI??!?

Keď sa pozriete v noci hore, a máte šťastie že nie sú oblaky, a ste ďaleko od svetla, môžte vidieť tak 2 500 hviezd. Cítite sa takí,... no veď viete ako. A pritom to čo vidíte je len výber najjasnejších hviezd v maličkom okolí našej časti galaxie.



Vraví sa že tak veľa ako je hviezd v našej galaxii (100 - 400 miliárd), je vo vesmíre samotných galaxií. Teda niekde medzi 10^22 a 10^24 hviezd. Teda asi 10 000 na každé zrnko piesku na Zemi.

Vedci sa vadia o to koľko z nich je podobné Slnku (vo veľkosti, teplote a žiarivosti), ale vadia sa niekde medzi 5% a 20%. Potom iní vravia že až 50% z nich by mohlo mať okolo seba planétu podobnú Zemi. Ale zoberme konzervatívny odhad 22%.

Potom je tam niekde asi 100 miliárd miliárd planét podobných Zemi. Alebo 100 na každé zrnko piesku.

A teraz už len špekulácie. Povedzme, že na 1% z nich sa nejako vyvinie život, a že z nich, na 1% sa život vyvinie na inteligentnú úroveň ako tu u nás. To je 10 biliónov, alebo 10 miliónov miliárd inteligentných civilizácii vo vesmíre.

Keď sa vrátime do našej galaxie, vyjde nám, že len u nás je asi 100 000 inteligentných civilizácii.

SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence) je organizácia ktorá sa snaží počúvať signály od iných inteligentných foriem života. Ak máme dobré špekulácie, a máme tu 100 000 civilizácii, a len malá časť z nich posiela rádiové vlny a laserové lúče, nemalo by SETI niečo zachytiť?

Ale nezachytilo. Ani jeden. Nikdy. Preto,

KDE SÚ VŠETCI??!?

A ono to je ešte divnejšie. Si zoberte že tam vonku sú oveľa staršie hviezdy s oveľa staršími Zemi podobnými planétami, kde sa život mohol rozvíjať o 3 miliardy rokov dlhšie. Pre nás bude naša civilizácia tak nepochopiteľná ako pre stredovekého rytiera. O milión rokov to bude tak nepochopiteľné ako nás nechápu šimpanzy. A o 3 miliardy rokov...

Si predstavte že nejaké neskoršia civilizácia, a zase nie až tak neskoršia oproti tomu kde sme, sa vie presunúť, na druhú planétu, tam sa 500 rokov hrať, a medzičasom sa zreplikovať, a poslať sa na dve ďalšie planéty. To nemusí byť až tak nereálne. Takýmto tempom by sme skolonizovali celú galaxiu za 3.75 milónov rokov. No ale teda, 

KDE SÚ VŠETCI??!?

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Na Fermiho paradox nemáme odpoveď. Pamätáte jak sme sa kedysi vadili a pálili kvôli tomu či je Zem placka, alebo či je za blesky zodpovedný Zeus? Asi tak mimo sme v tejto otázke teraz.

A samozrejme, máme tisíc dvesto hypotéz ako to môže byť. Dajú sa rozdeliť do dvoch skupín. 

Jedni vravia, že nie sú žiadne super pokročilé civilizácie. Ale keďže nám vyšlo 100 000 len v našej galaxii, musí sa diať niečo iné. To niečo iné volajú VEĽKÝ FILTER.

Veľký filter je jednoducho nejaký bod vo vývoji inteligencie a civilizácie, kde je stena a všetci a lebo takmer všetci narazia a rozbijú sa. Nejaká časť evolučného procesu, cez ktorý sa jednoducho nedá prejsť, alebo je to absurdne nepravdepodobné.

Prirodzená otázka je, kde je ten Veľký filter v našej civilizácii. Podľa toho kde je, máme tri možnosti. Sme jedineční, sme prví, sme v riti.

  1. Sme jedineční, alebo Veľký filter je za nami. No možno to je tak, že je vlastne strašne ťažké život začať. Biológom sa to vlastne zreplikovať vôbec nedarí. Ale proti x miliardám rokov nemali ani moc času zatiaľ. Možno je to skok od jednoduchej prokaryotickej bunky ku komplikovanej eukaryotickej bunke. Niektorí tvrdia, že by to mohol byť aj skok k dnešnej inteligencii, lebo sa to udialo podozrivo rýchlo. Veľký filter musí byť niečo typu raz-za-trilión. Napríklad skok z jednobunkových na mnohobunkové organizmy nie je dobrý kandidát, lebo sa to len na našej zemi udialo apson 46 krát. Alebo to ešte môže byť aj niečo s našou planétou, čo ju robí etrémne priateľskou pre život.
  2. Sme prví, a nie je žiadny Veľký filter. To môže byť preto, že podmienky vo vesmíre sú prvý krát od Big Bangu také aby sa život mohol vyvinúť. V takom prípade môže byť hromada živočíšnych druhov na ceste za super inteligenciu, len sa to ešte nestalo.
  3. Sme v riti, a Veľký filter na nás čaká. To znamená, že sa život často vyvinie tam, kde sme my teraz, ale je niečo čo životu zabráni ísť výrazne ďalej - a je nepravdepodobné, že by sme mali byť výnimka. Možno sa všetky inteligentné civilizácie zničia sami akonáhle dosiahnu určitú úroveň technológie. Nick Bostrom vraví, že len objav jednoduchých foriem života by mohol byť zdrvujúci, lebo to zničí množstvo kandidátov na Veľký filter za nami. A ak by sme nebodaj našli fosílie komplexných foriem života, boli by to najhoršie správy aké kedy naša civilizácia vyprodukovala, lebo by to znamenalo, že Veľký filter je takmer určite pred nami.


-------------------

Druhá vetva názorov vraví, že tam vonku sú oveľa vyspelejšie civilizácie ako je tá naša, ale sú logické dôvody prečo sme o nich nepočuli. Táto vetva sa v prvom rade zbaví predpokladu že sme jedineční alebo špeciálni. Uvedomuje si, že nemáme vlastne žiadne dôkazy o tom, že vyššia inteligencia neexistuje, a navrhuje pár vysvetlení. Tu je zopár.

  1. Super inteligentný život bol pozrieť na Zem, ale my sme tu ešte neboli. Ak tu aj bol nejaký kontakt, tak možno len prinútil kačku sa chytro otočiť a utekať do vody a to je všetko. Ak aj bol pred 10 000 rokmi, nevedeli sme ešte ako niečo také zaznamenať.
  2. Galaxia už bola skolonizovaná, ale žijeme v dezolátnej vidieckej oblasti. Európania skolonizovali Ameriku, ale trvalo dosť dlho kým si to uvedomili kadejaké domorodé kmene v juhoamerickej džungli.
  3. Celý koncept kolonizácie smiešne zastaraný koncept pre pokročilejšie formy života. Čo keď si vedia postaviť bublinu okolo svojej hviezdy ktorá zachytí väčšinu energie ktorú hviezda generuje? A tak si vedia zaobstarať všetky svoje potreby... Alebo vidia vôbec celý fyzický svet ako hrozne primitívne miesto a dávno porazili svoju biológiu a pozdvihli sa do virtuálnej reality, a nesmrteľnosti a tak.
  4. Existujú strašideľné predátorské civilizácie, ale väčšina iných civilizácii je dosť múdra na to aby nevykrikovala do vesmíru svoju polohu. To môže byť aj dôvod prečo SETI nič nezachytil. A že sme neskutočne sprostí, keď vôbec cielene vysielame signály von. Dnes existuje debata o METI - opak SETI, a väčšina ľudí vraví že ne. Dokonca Carl Sagan, čo bol presvedčený že civilizácia dosť pokročilá na medzihviezdne cestovanie bude altruistická, a nie agresívna, nazval METI "deeply unwise and immature". A že by sme ako úplní nováčikova mali najskôr dlho a dôkladne počúvať, kým začneme vykrikovať do neznámej džungle ktorej nerozumieme.
  5. Je tam nejaká veľmi inteligentná civilizácia - superpredátor, ktorá je oveľa pokročilejšia ako ktokoľvek iný (ako ľudia na zemi), a udržuje ten stav, tak že zničí každého kto sa dostane cez istú úroveň. To znamená, že ktokoľvek bol prvý v galaxii, čo dosiahol inteligenciu, proste vyhral, a nikto iný nemá šancu.
  6. Je tam hromada aktivity a hluku, ale naša technológia je moc primitívna, a počúvame nesprávne veci. Alebo naše mozgy fungujú oveľa rýchlejšie / pomalšie ako iná forma inteligencie. A keď nám povedia nazdar počas 12 rokov, vnímame to ako šum.
  7. Máme kontakt s inými civilizáciami, ale vláda to skrýva. To je samozrejme blbosť, ale veľa ľudí tomu verí.
  8. Vyššie civilizácie o nás vedia, a sledujú nás. (alebo "Zoo hypotéza"). Možno civilizácie existujú v striktne regulovanej galaxii, a naša planéta je časť obrovského chráneného národného parku. Pozerať, ale nechytať!!! Ak by nás chceli oveľa vyspelejšie druhy pozorovať, vedeli by to spraviť bez toho aby sme si to všimli.
  9. Oni tu sú, všade naokolo, len sme moc primitívny na to aby sme ich vedeli vnímať. Keď postavíme cestu cez les, mravec nebude rozumieť tomu čo tá cesta je, ani technológiu ani zámery druhu čo to tam stavajú. Takže nie že nevieme zachytiť signály inej civilizácie, my nemusíme vôbec rozumieť čo tá civilizácia je alebo čo sa snažia robiť. Je to tak mimo naše chápanie, že aj keby sa chceli pozastaviť a osvietiť nás, je to ako učiť mravce o internete.
  10. Naša predstava o realite je úplne mimo. Je hromada spôsobov ako môžeme byť úplne mimo so všetkým čo si vieme myslieť. Vesmír môže nejak vyzerať,a byť niečo úplne iné, ako hologram. Alebo sme tu my nasadení ako experiment, alebo ako druh hnojiva. Alebo sme len počítačová simulácia, a iné formy života jednoducho neboli do simulácie naprogramované. 

------------------------------

Inšpiroval som sa týmto článkom, ktorý rozpráva ešte o viacerých veciach, a dosť ma fascinoval. 
Stojí to za to si prečítať celé.

A keby ste nemali dosť, nejakí číňania si myslia že supermasívne čierne diery v strede galaxií by mohli vlastne byť červie diery. Totiž zatiaľ nevieme vysvetliť ako tam môžu vôbec byť.


A áno, rád čítam sci-fi. Zatiaľ sa môžte zamyslieť nad sebou a spraviť svet krajší:

26. 5. 2014

Vo Philadelphii som škótov s gajdami nečakal

...o to viac nie, že som mal v pláne ísť na konferenciu v San Diegu.

No a môžte hádať kam som sa nakoniec dostal...


Na konferenciu som sa dostal, dokonca s náskokom a tak som sa okrem iného dostal na lietadlovú loď. Celkom cool to bolo vidieť čo všetko sa v útrobách schováva. Keď budete mať cestu okolo, zastavte sa, stojí to za to. http://www.midway.org/

Musím sa priznať, San Diego sa mi páči viac ako San Francisco. Sú tam také veci ako nesmrdí to tam. To bolo fajne. Ešte sa mi dokonca aj Karinu z Berkeley podarilo stretnúť. Aj som Balboa Park videl, pekné to tam majú, aha:


A potom aj konferencia bola. Aj fajne bolo, aj som spoznal ďalších ľudí, aj som nechápal často. Ale mňa chápali! Totiž na takých konferenciách sa moc prednáškam nedá rozumieť. A to z dvoch dôvodov. Je to fakt ťažké, a matematici nie sú matematikmi preto že by vedeli zrovna dobre prednášať. 

Súhra okolností, že ja nie som v tom vysvetľovaní celkom tragéd, a školiteľ je dvojoký medzi slepými (akože super pozitívum), s trochou práce a feedbacku som dal celkom fajn talk. Ešte viem čo by sa tam dalo vylepšiť, ale neskôr ma v ten deň zastavovali random ľudia že fajný talk som dal, že super. Ja že dik.

Ale to neni podstatné. Tá konferencia bola pri bazéne som vlastne chcel povedať.


A čo s tými škótmi vo Philadelphii? Fakt neviem. Cestou späť som tam prestupoval, a pri gejte pozerám že zrazu recepcia jak pre 300 ľudí, taký britský catering (nič moc) tak som sa najedol len trochu, a za chvíľu napochodovali ujci v kiltoch, s gajdami bubnami a inými, a začali hrať. No a potom som šiel do lietadla. Vydedukoval som po ceste že to bol prvý let tejto aerolinky do Edinbru, a tak to oslávili. A bolo poloprázdne tak som sa tam aj vyzul.

21. 5. 2014

Hrmelo až sa električky pokazili

Tak sa tu ukázala aj búrka. Nič poriadne, len tri krát zahrmelo, a pršalo asi hodinu. Dôsledky však prekvapili.

Pri prvom zahrmení zo svojej izby vyletel spolubývajúci a povytrhával v kuchyni všetky zástrčky. Kanvicu, ľadnička, aj jeho neznámy škótsky prístroj na falošné varenie.

Kukal som celkom lebo to len také symbolické zahrmenie niekde v diaľke bolo. Spýtal som sa ho, prečo to vlastne robí, lebo ja tomu vlastne nerozumiem. No a povedal že nevie, len že to vždy robievajú. Hm, povedal som. Čakal som že to bude vedieť keď študuje fyziku.

Oveľa viac ma však prekvapilo čo som sa náhodou dočítal na druhý deň.

Máme tu totiž taký kontroverzný projekt, nedeje sa to len u nás, volajú sa električky. Nejak sa stalo že Edinburgh ide mať električky, no nakoniec sa to predražilo, celé to stálo 776 000 000 libier, a bude to len jedna linka z mesta na letisko.

O to hlúpejšie je, že všetci na to frflú že to používať nebudú lebo to bude stáť 8 libier, a trvať 50 minút, a máme k dispozícii rýchly autobus ktorý chodí za 30 minút. A chodí asi 9 krát za hodinu. 

Počas mája sú tieto električky v testovacej prevádzke a v júni sa to má spustiť pre verejnosť. No mali toto hrmenie, a pokazilo im to celý systém nejako a po celom Edinburghu vraj 2 hodiny stáli električky. Zodpovední vydali vyhlásenie, že sa z toho tešia, lebo mali možnosť si otestovať riešenie kritických situácii pred ostrou prevádzkou. No len ak je kritická situácia dážď, bude to ešte veselé...


13. 5. 2014

A je to tu. Nechce sa mi.

No zase až také zlé to nie je. PhD sa mi stále robiť chce.

Písať blog sa mi nechce.

[To že som mal od blogu pauzu nebolo tým že sa mi nechce, ale bol som doma. A doma sa blogy predsa nepíšu.]

Totiž keď som s tým začínal mal som v hlave uložené nejaké myšlienky ktoré je lepšie napísať ako povedať. Veď to poznáte. Napríklad keď ste za hlúpeho a nikto vás nepočúva. Alebo na strednej keď ste nejak neboli v škole a výhovorku ste mali tak sprostú že ste sa ju neodvážili pred triednym vysloviť. A aj inokedy.

No a ja som mal teda zopár blogov predpísaných, a keď sa mi nechcelo písať tak som ich len uverejnil. Stalo sa však to, že sa mi minuli. Jeden sa mi minul keď Hiroo Onoda umrel a všetci o ňom napísali za mňa. A písať sa mi aj tak občas nechce.

Vlastne ešte mám rozpísaný jeden interne legendárny, ale cítim sa asi ako Stephen King keď začal písať The Dark Tower.

Zabaliť to však nemôžem. Mám v hlave niečo čo sa viaže s konkrétnym dátumom v budúcne. A teším sa na to príliš aby som to len tak zabalil.

Tak som si povedal, že vás dnes prekvapím. Nakoľko som nikdy nepochopil žiadnu básničku okrem Jožka Pletka, dám vám úryvok.

z The Wasteland
(T. S. Eliot)
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Phlebas the Phoenician, a fortnight dead,
Forgot the cry of gulls, and the deep sea swell
And the profit and loss.
                          A current under sea
Picked his bones in whispers. As he rose and fell
He passed the stages of his age and youth
Entering whirpool.
                          Gentile or Jew
O you who turn the wheel and look to windward,
Consider Phlebas, who was once handsome and tall as you.
-----------------------------------------------------------------------------------------------

A ako šifrovačku môžte s pomocou fejsbúku vymyslieť ako som sa k tomu dostal, a zároveň prečo som to sem dal.

7. 4. 2014

Ked móže Ekvádor, mohli by sme aj my

Mám takého kolegu nového v kancelábrii, z Ekvádoru je.

Na pripomenutie, to je tá krajina čo má Galapágosy a je na rovníku.


Keď chlapec došiel, pomyslel som si že je asi starý jak ja, že skôr z lepšej ekvádorskej rodiny lebo je tak troška napapaný, a celkom veselý vyzeral byť.

Čoskoro som však zistil, že má 37 rokov, a došiel aj so ženou a dvoma deťmi. Vraj už pár rokov učí na univerzite v jeho rodnom meste, a prišiel sem si spraviť PhD.

Nešlo mi to celkom do hlavy, a tak mi vysvetlil, že ekvádorské vysoké školstvo je na tom zle. Že z jeho katedry matematiky, ak to tak viem preložiť, majú len dvaja ľudia PhD. A tak je to vraj všade v Ekvádore. Teda je aj strašne ťažké také PhD získať, nakoľko je málo ľudí čo by to mohli viesť.

A teraz pointa. Ekvádorská vláda sa rozhodla že to je zle, chce to zmeniť a dať tomu najväčšiu prioritu. Tak rozdáva 20 000 štipendií, aby si ľudia išli spraviť PhD von. 20 000 !!! Ak to nechápete, to je veľa, a ešte kus k tomu. A teda to štipko je udelené s tým, že potom tí učení ľudia musia do Ekvádoru vrátiť seba alebo to štipko.

A ono to nie je štipko aby prežili. Ak máš rodinu, tak zaplatia celej rodine dopravu, ubytovanie, a na vrch plat ktorý je na západe štandardom.

Joj, keby som nebol furt šťastný aj by mi bolo smutno že nič také nemáme na Slovensku. No, vlastne mali sme ale tak do 10 štipiek ročne.

1. 4. 2014

Neúspešný dobrovoľník

Tak som sa pred týždňom vybral dobrovoľničiť.

Nejaká charita alebo čo, sa chystala rekonštruovať časť chodníka na Schiehallion. Asi takto vyzerá z diaľky.


Aj sňahu tam bolo asi toľko. (mne sa tradične nepodarilo spraviť vlastné fotky).

No a toti ľudia zháňali dobrovoľníkov čo by im s tým prišli pomôcť. Tak som sa vybral autom s troma náhodnými ľuďmi zase do Highlands. Je to tam fajné. Malý Ford Ka šoférovalo dievča čo robí PhD v ľadovcológii, ak také slovo existuje. Spolu s ňou išiel jej spolužiak zo strednej, čo vyrastal kdesi na farme a nestaral sa asi o nič. Tak životne myslím. A štvrý vyučený kuchár z juhu Anglicka čo robil právnika. Vlastne ho sem poslala firma ako šéfkuchára a jeho to časom prestalo baviť tak šiel študovať právo.

No, keď sme rieku Tay prekročili na piatom mieste, bolo jasné že nejdeme úplne optimálnou cestou. Došli sme s fajným meškaním, no organizátorov sme predsa našli. A zistili sme že už nemajú žiadne nástroje. Tak sme si povedali že vylezieme hore, a pomôžeme keď sa vrátime.

Fajne bolo hore, cestou sme sa miestami prepadli po pás do snehu, a vrchol bol super. Bol síce celý v oblaku, a fúkalo, ale ten oblak bol dosť riedky. Takže keď sme chvíľu kukali do biela, zrazu sa v oblaku spravila veľká diera a videli sme aj ďaleké zasnežené vrcholy. A za 5 sekúnd to bolo zase tatam.

Celí nadšení sme sa vrátili po asi 4 hodinách dole, a zistili sme že všetci dobrovoľníci sú už tiež tatam. Aj s organizátormi aj s nástrojmi. A tak sme sa neúspešne ale spokojne vrátili domov.

24. 3. 2014

U lacného kaderníka

Poznáte ten divný pocit keď niekto navrhne že by ste sa mohli ostrihať aj inde ako v Novej Dubnici? Sprostosť, že?

No napriek tomu som tento počin vykonal.

Sprvu keď sa mi tá myšlienka vkradla do hlavy, nakukol som do kaderníctva v centre na hlavnej ulici. Zistil som, že by ma to vyšlo na 17 libier a hneď som sa na Novú Dubnicu a Veľkú Tmu tešil viac.

Vlasy však ozlomkrky rástli, a ja som náhodou objavil zastrčené kaderníctvo s ceduľou že študenti za 5. Naskytol sa mi dvojitý dôvod na nerozmýšľanie - bola nedeľa a ja som bol spotený jak brav - a dnu som nešiel. Na druhý deň ma však pochytila slabšia chvíľka a zrazu som tam bol.

Prvý šok. Nebola tam kaderníčka, ale kaderník, a mal asi 70 rokov. "Hargnvmehm blarhm?", vraví. "Nie, už som jedol", odpovedám. Pochopí že nie som škót a pomalšie sa dohodneme. Vravím, že sa chcem ostrihať. Vraj si to myslel.

Tak si sadnem, a pýta sa ma ujo či som u neho už bol.
- Nie.
- A že odkiaľ som.
- Zo Slovenska.
- Aha.
5 sekúnd ticho
- Takže máš rád pivo, hej?
- Tak je.

- Strih strih strih.
- Strih strih. Vrrrr.

- A máš aj kamarátov?
- [fb sticker] Ta hej, ne?
- Tak im o mne povedz.
- OK
- A máš rád talianske reštaurácie?
- Ja rád papám.
- A v ktorej si bol?
- Rigatoni's
- Zle. Džollys(???). To je najlepšie. Tam choď.
- Kde to je?
- Tam keď pojdeš a hentam za rohom bla bla a za dvoma.
- Tak to musím nájsť.
- A povedz tým kamarátom. Aj internety mám.
- Poviem. Obom.
- Ale isto, aj kartičku ti dám.... Ale až keď dostrihám.

...
...
...

a tak som zistil že mi je tu zima na hlavu.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A bolo to na 73 St Leonards Hill.

17. 3. 2014

Atomovka na mesiaci

Vo svete sa deje veľa hlúpostí. Jedna z nich sa však nestala. Nikto ešte neodpálil atómovú bombu na mesiaci.



Nebolo tomu však až tak ďaleko. Na konci 50tych rokov USA plánovali odpáliť takú bombu na mesiac.

Vravíte si že to je sprostosť, ďalšia konšpirácia, prečo by to robili? Len preto že môžu??? Tak máte pravdu.

Malo to ukázať že sú ďalej ako Rusi. A aby to aj naozaj ukázali, chceli to nechať vybuchnúť na hranici viditeľnej časti mesiaca, aby oblak ktorý vznikne bol vidieť pekne aj zo zeme.

Ten projekt bol nazvaný "Projekt A119", vedený istým Leonardom Reiffelom. Ten si ikrem iných najal mladého Carla Sagana, ktorý mal študovať ako sa ten oblak bude správať na mesiaci, aby si boli istý že to bude videť zo Zeme. Šak o to ide, nie?

Nakoniec ten projekt zrušili, lebo sa vytvoril dojem, že ani americká verejnosť by na takéto niečo nemusela reagovať pozitívne. Ktovie prečo.

Strávil na tom asi rok pred tým ako odišiel na UC Berkeley, kde sa o tom aj zmienil ale upadlo to do zabudnutia. Objavilo sa to až po jeho smrti v roku 1996 keď dáky historik písal jeho biografiu a vyňúral to.

Tak ak sa vám bude zdať, že ľudia chcú robiť divné veci, spomeňte si, že vždy sú aj divnejšie.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

http://www.todayifoundout.com/index.php/2010/10/the-united-states-once-planned-on-nuking-the-moon/

10. 3. 2014

Predpoveď počasia

Kto to vravel že je v Británii premenlivé počasie?

Tu sa skôr nič nemení. Či deň či noc, furt to isté. Veď aha.


To počasie je tu fakt vtipné. Viete, u nás je to väčšinou tak, že cez ďeň teplejšie, v noci zimšie. Tu na to serú. Už som tu fakt videl aj takú predpoveď, že 24hodín bude teplota stúpať, a potom bude 24 hodín klesať.

Dôležité však je, že počasie je oveľa lepšie ako som čakal. Ono nie že nie je také zlé. Ono je to dokonca dobré. Len trocha viac fúka. Domáci mi už povedali, že ak sa mi tu páči v januári/februári, bude sa mi tu páčiť vždy. No uvidíme, lebo zase iní domáci povedali že taký pekný február si nepamätajú.

Som zvedavý, kedy sa tu ukáže aj škaredé počasie. Snáď na veľkú noc keď sa ukážem doma.

Medzičasom som už stihol zažiť prvý riadny lejak! Boli to krúpy, trvalo to asi 10 minút, a potom bola úplne bezoblačná obloha.

Míňa sa mi črevo asi keď píšem o počasí...

3. 3. 2014

Škótska lakomosť

Už je to nejaký mesiac čo som počul tieto veci, tak možno kúsok komolím skutočnosť, ale podstata snáď je pravdivá.

Som sa rozprával s takým asi 70 ročným Škótom, čo mal pod pazuchou nejaké staré gajdy, vraj z Oravy. Cool nie? Bola tu taká slovenská akcia halušková, a on sa zrazu zjavil či je tu správne na tie halušky :D

Vraj žil nejaký čas v Bulharsku a Juhoslávii, bulharsky a srbsky vie plynule. Vravel aj o tom ako v 1968 po invázii dakomu do Prahy pašoval zahraničnú menu aby mohol ujsť, a že nejaký čas strávil aj na Záhorí a Orave. No a okrem iného som sa ho popýtal aj na to ako to je s tým že škóti sú lakomí.

V roku 1707, keď sa tuším Škótsko a Anglicko spájalo, sa nejak stalo že škótsky šiling zažil slušnú devalváciu. A vtedajšie meny začínali na rovnakej úrovni len pár rokov predtým. Tak keď škótski vyslanci prišli do Londýna rokovať alebo podpisovať alebo čo, neznalí pojmu inflácia, boli zhrození aké to tam majú všetko drahé a nechceli tak absurdné ceny platiť.

Tak si z nich Angličania začali robiť srandu že sú lakomí. A asi to vydržalo do dnes.

V skutočnosti to tento dedko nevolal lakomstvo, ale že sa "obávajú míňať peniaze". A tak som to našiel aj na škótskom internete.

Vraj lakomí až tak nie sú, skôr naopak. Ale čo pravda je, a veľa ľudí zo zahraničia tomu nerozumie, je že je tu nevkusné baviť sa o peniazoch. Vraj sa to v škótsku považuje za "bad taste". Keď tu niekto vraví, čo si môže dovoliť, domáci ho vraj podvedome začnú nemať radi.

A nie len to! Úplne ma šokovalo keď povedal, že ak v obchode s oblečením chýba cenovka na niečom, nikdy by sa nespýtal na cenu. Proste si to buď kúpi alebo nie bez toho aby dopredu vedel koľko to stojí.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

McTavish took his girlfriend out for the evening. They returned to her flat just before midnight and as she kissed him goodnight she said: "Be careful on your way home. I'd hate anyone to rob you of all the money you've saved this evening."

23. 2. 2014

14-02 Obrázkový

Sa mi nechce písať. Tak vám poviem že som bol teda v Londýne, a ukážem fotku. Som býval v Kenziňóne, tak sa to asi po slovensky volá. A bol som tam pracovne, aj fajne bolo, aj jesť mi dali, aj som si na pol dňa našiel čas pozrieť mesto.

Majú tam takúto vec v Hajd Parku.


Zlatý Albert tam sedí. A fakt to majú nakrivo, ja som to rovno odfotil. A strážia ho typické britské, veci.


A ten ich park je fakt veľký. Dokonca väčší ako Sad Janka Kráľa! Tu v ňom je aj jazero.


Dosť sa mi páčilo že si veľmi pripomínajú ľudí, ktorí zahynuli vo vojnách. A, tak, pekne. Fakt sa mi to páčilo. A to nie som na umenie. Takže to je čo povedať.





No a potom sa tam zjavia veci ako toto - celý pruh zabrali, a ešte aj na prechode na červenú zastali.


A jasne, fakt to tu majú naopak.


No a Bim Bem. Neni zase až taký Bim.


No a potom cez víkend prepracovaný z Londýna predsa musel odreagovať, tak som s náhodnými ľuďmi išiel na krátku túru k neďalekému zálivu. Ale úplne náhodnými. Bola tam učiteľka, enviromentálny konzultant, ktorý radí vláde ako zatvárať pokazené jadrové elektrárne, audítorka, záhradník na voľnej nohe (fakt) a iní. Veľmi zaujímavé.

Tu sme začínali,

a šli sme na pláž.


Všimnite si typické škótske počasie. Aspoň čo som tu. Ok, trocha preháňam, ale len trocha.

Musím niekedy vysledovať rozdiel medzi prílivom a odlivom. A zistiť prečo je horizont nakrivo aj tu na severe.


Edinburgh, ak chcete tak bol som presne tu
http://www.walkhighlands.co.uk/lothian/aberlady-gullane.shtml

Páči sa mi tu. A o týždeň snáď náročnejšia túra.