Text

Pekný deň prajem

23. 2. 2014

14-02 Obrázkový

Sa mi nechce písať. Tak vám poviem že som bol teda v Londýne, a ukážem fotku. Som býval v Kenziňóne, tak sa to asi po slovensky volá. A bol som tam pracovne, aj fajne bolo, aj jesť mi dali, aj som si na pol dňa našiel čas pozrieť mesto.

Majú tam takúto vec v Hajd Parku.


Zlatý Albert tam sedí. A fakt to majú nakrivo, ja som to rovno odfotil. A strážia ho typické britské, veci.


A ten ich park je fakt veľký. Dokonca väčší ako Sad Janka Kráľa! Tu v ňom je aj jazero.


Dosť sa mi páčilo že si veľmi pripomínajú ľudí, ktorí zahynuli vo vojnách. A, tak, pekne. Fakt sa mi to páčilo. A to nie som na umenie. Takže to je čo povedať.





No a potom sa tam zjavia veci ako toto - celý pruh zabrali, a ešte aj na prechode na červenú zastali.


A jasne, fakt to tu majú naopak.


No a Bim Bem. Neni zase až taký Bim.


No a potom cez víkend prepracovaný z Londýna predsa musel odreagovať, tak som s náhodnými ľuďmi išiel na krátku túru k neďalekému zálivu. Ale úplne náhodnými. Bola tam učiteľka, enviromentálny konzultant, ktorý radí vláde ako zatvárať pokazené jadrové elektrárne, audítorka, záhradník na voľnej nohe (fakt) a iní. Veľmi zaujímavé.

Tu sme začínali,

a šli sme na pláž.


Všimnite si typické škótske počasie. Aspoň čo som tu. Ok, trocha preháňam, ale len trocha.

Musím niekedy vysledovať rozdiel medzi prílivom a odlivom. A zistiť prečo je horizont nakrivo aj tu na severe.


Edinburgh, ak chcete tak bol som presne tu
http://www.walkhighlands.co.uk/lothian/aberlady-gullane.shtml

Páči sa mi tu. A o týždeň snáď náročnejšia túra.

17. 2. 2014

Suši misto rožku

No fakt, toto ma včera prekvapilo.

Idem reku vlakom do Londýna, lebo tu máme nejaký zaujímavý event. Vlak v pohode, vagóny asi ako novšie na Slovensku. A cestujem s kolegyňou pôvodne z Číny. Volá sa Zheng, a vyslovuje sa to úplne inak ako si predstavujete.

Trvá to skoro toľko čo z BA do Košíc, a čo je také bežné u nás doma, že si na cestu zbalíte nejaký rožok so šunkou, syrom ktorý si spravíte doma. Väčšinou. Ja som pravdupovediac lenivý a radšej sa na obed najem tak že do rána jesť nechcem.

Zheng je tu podobne ako ja nová, teda sa takmer nepoznáme a máme sa o čom celú cestu baviť. Keď takému slovákovi po troch hodinách dialógu vyhladne, vytiahne si svoj rožok, dva, a spapá. A Zheng si vytiahne svoje suši. Normálne zavreté v takom obedáriku.

Na to som pripravený nebol, a Zheng sa asi tri minúty smiala na tom aký som z toho bol šťastný. A to mi suši nechutí.

Len to som chcel.

10. 2. 2014

Cambridge

Áno, bol som v meste kde je tá slávna Anglia Ruskin University.


Aspoň toto teda na Vás vykukne na vlakovej stanici. Okrem toho je tam ešte aj tá druhá, University of Cambridge.

Dostal som sa sem pracovne, a keď už som tu bol tak aj súkromne. To znamená že ma sem poslal školiteľ na workshop aby som zistil či sa dá s tými ľuďmi čo tam budú spolupracovať. A keď už som tu bol tak som sa zastavil na víkend a pozrel ľudí.

Pracovne dopadlo lepšie ako nič, zistil som že asi viem odstraňovať šum z obrazu z magnetickej rezonancie o kus rýchlejšie ako tí čo sa tomu venujú. To znie trocha nafúkane, tak vysvetlím. Tí čo sa tomu venujú vymýšľajú aký model vymyslieť čo bude zachytávať vlastnosti ktoré by v praxi chceli, a skončia s nejakým problémom typu - nájdi minimum tejto funkcie čo má 200 000 premenných. A na to použijú jeden z mnohých algoritmov. 

No a teda môj algoritmus, čo sme nedávno vymysleli, by mal byť schopný to minimum ich problému nájsť niekoľkokrát rýchlejšie ako to čo štandardne používajú. Len treba overiť či mám pravdu.

A potom som postretával kopu známych. 

A strašne ma prekvapila jedna vec. Boli sme v krčme kde tí dvaja objavili DNA. Asi o 10:40 zrazu človek za barom zazvonil na zvon, ktorý bolo počuť dosť ďaleko. Znamenalo to, že za 20 minút zatvárame, ak chcete ešte niečo, poďte si to zobrať teraz. A fakt, krátko po jedenástej začali behať okolo že dopite a choďte. A to bol obrovský bar, kde sedelo cez 100 ľudí, a proste zatvárame. Neviem si predstaviť že by na Slovensku také niečo bolo. Ale možno aj preto sú tam ľudia takí produktívni...

A jasné, takto tam vyzerá Centre for Mathematical Sciences. Aj s anglickým počasím.


3. 2. 2014

Ništ som nedostal, ale víte jak ma to teší?

No, treba uznať, že titulok je zavadzajúci.

Mal som tu v utorok talk na takom seminári ktorý sme si tu začali organizovať. Bolo to o matike. A povedzme že to do väčších detailov ťahať nebudeme. Trocha netradične, spravil som to ako prednášku na KMS. S fixkou v ruke, ok nebolo to na zemi okolo papiera ale pred tabuľou, a nabádal som ľudí k diskusii a tak. A bolo to super! Fakt som si to užil a školiteľ ma pochválil (:D)

No a potom mi ešte povedal že mi gratuluje, že ma univerzita nominuje na Google European Doctoral Fellowship. A ono to je strašná pocta len to že ma univerzita nominuje. Totiž každá univerzita môže nominovať len dvoch ľudí.

No, treba ale veľmi poďakovať školiteľovi, lebo ja som to spomenul, a on to už nejak vyjednal. Informatici si internú súťaž na to bežali tajne u seba, takže ma prekvapilo že nominujú mňa (ja som na v School of Mathematics). Dojatý, so slzami v očiach som teda začal plakať. To nedáva zmysel.

To ale neni také jednoduché že tak teraz som super. V skutočnosti v sobotu bol deadline na to aby škola odolala prihlášky, takže som mal 4 dni na to aby som spravil 6-stranový research proposal, zohnal referencie od dvoch ľudí okrem školiteľa, CV vyleštil (to som našťastie spravil pár dní predtým). A celé to musí byť úplne super mega tisíc velice dobré. Lebo ak by to nebolo úplne super mega tisíc velice dobré, tak by som to proste nedostal.

Tak som sa do toho pustil. Veľmi rýchlo sa zistilo, ako je už zvykom, super ľudia od ktorých som chcel referenciu, sú super, a teda aj majú veľa práce. Tak mi odpísali že to spravíme tak, že ja si ten mega super reference letter napíšem sám a oni ho potom už len upravia aby sa aj leskol. Takže som skoro 4 dni strávil tým, že som písal aký som strašne ale že strašne super, a ešte ako si aj iní ľudia myslia ako som strašne ale fakt strašne super.

No a keďže som matematik, je to pre mňa strááášne ubíjajúce písať takéto texty a kukať do nich znova a znova a hľadať čo by sa dalo zlepšiť. Takže teraz som spokojný že sa to konečne poslalo, nič som ešte nedostal, ale dosť sa teším. Ostáva si len držať palce. Aj vy mi môžte. Ale potom sa to ťažko po sedení na tomto tom. No nič radšej.

A nezabudnite, dajte pozor! http://tv.sme.sk/v/26288/vacsia-hrozba-ako-meteorit-tohto-sa-treba-bat.html