Text

Pekný deň prajem

26. 5. 2014

Vo Philadelphii som škótov s gajdami nečakal

...o to viac nie, že som mal v pláne ísť na konferenciu v San Diegu.

No a môžte hádať kam som sa nakoniec dostal...


Na konferenciu som sa dostal, dokonca s náskokom a tak som sa okrem iného dostal na lietadlovú loď. Celkom cool to bolo vidieť čo všetko sa v útrobách schováva. Keď budete mať cestu okolo, zastavte sa, stojí to za to. http://www.midway.org/

Musím sa priznať, San Diego sa mi páči viac ako San Francisco. Sú tam také veci ako nesmrdí to tam. To bolo fajne. Ešte sa mi dokonca aj Karinu z Berkeley podarilo stretnúť. Aj som Balboa Park videl, pekné to tam majú, aha:


A potom aj konferencia bola. Aj fajne bolo, aj som spoznal ďalších ľudí, aj som nechápal často. Ale mňa chápali! Totiž na takých konferenciách sa moc prednáškam nedá rozumieť. A to z dvoch dôvodov. Je to fakt ťažké, a matematici nie sú matematikmi preto že by vedeli zrovna dobre prednášať. 

Súhra okolností, že ja nie som v tom vysvetľovaní celkom tragéd, a školiteľ je dvojoký medzi slepými (akože super pozitívum), s trochou práce a feedbacku som dal celkom fajn talk. Ešte viem čo by sa tam dalo vylepšiť, ale neskôr ma v ten deň zastavovali random ľudia že fajný talk som dal, že super. Ja že dik.

Ale to neni podstatné. Tá konferencia bola pri bazéne som vlastne chcel povedať.


A čo s tými škótmi vo Philadelphii? Fakt neviem. Cestou späť som tam prestupoval, a pri gejte pozerám že zrazu recepcia jak pre 300 ľudí, taký britský catering (nič moc) tak som sa najedol len trochu, a za chvíľu napochodovali ujci v kiltoch, s gajdami bubnami a inými, a začali hrať. No a potom som šiel do lietadla. Vydedukoval som po ceste že to bol prvý let tejto aerolinky do Edinbru, a tak to oslávili. A bolo poloprázdne tak som sa tam aj vyzul.

21. 5. 2014

Hrmelo až sa električky pokazili

Tak sa tu ukázala aj búrka. Nič poriadne, len tri krát zahrmelo, a pršalo asi hodinu. Dôsledky však prekvapili.

Pri prvom zahrmení zo svojej izby vyletel spolubývajúci a povytrhával v kuchyni všetky zástrčky. Kanvicu, ľadnička, aj jeho neznámy škótsky prístroj na falošné varenie.

Kukal som celkom lebo to len také symbolické zahrmenie niekde v diaľke bolo. Spýtal som sa ho, prečo to vlastne robí, lebo ja tomu vlastne nerozumiem. No a povedal že nevie, len že to vždy robievajú. Hm, povedal som. Čakal som že to bude vedieť keď študuje fyziku.

Oveľa viac ma však prekvapilo čo som sa náhodou dočítal na druhý deň.

Máme tu totiž taký kontroverzný projekt, nedeje sa to len u nás, volajú sa električky. Nejak sa stalo že Edinburgh ide mať električky, no nakoniec sa to predražilo, celé to stálo 776 000 000 libier, a bude to len jedna linka z mesta na letisko.

O to hlúpejšie je, že všetci na to frflú že to používať nebudú lebo to bude stáť 8 libier, a trvať 50 minút, a máme k dispozícii rýchly autobus ktorý chodí za 30 minút. A chodí asi 9 krát za hodinu. 

Počas mája sú tieto električky v testovacej prevádzke a v júni sa to má spustiť pre verejnosť. No mali toto hrmenie, a pokazilo im to celý systém nejako a po celom Edinburghu vraj 2 hodiny stáli električky. Zodpovední vydali vyhlásenie, že sa z toho tešia, lebo mali možnosť si otestovať riešenie kritických situácii pred ostrou prevádzkou. No len ak je kritická situácia dážď, bude to ešte veselé...


13. 5. 2014

A je to tu. Nechce sa mi.

No zase až také zlé to nie je. PhD sa mi stále robiť chce.

Písať blog sa mi nechce.

[To že som mal od blogu pauzu nebolo tým že sa mi nechce, ale bol som doma. A doma sa blogy predsa nepíšu.]

Totiž keď som s tým začínal mal som v hlave uložené nejaké myšlienky ktoré je lepšie napísať ako povedať. Veď to poznáte. Napríklad keď ste za hlúpeho a nikto vás nepočúva. Alebo na strednej keď ste nejak neboli v škole a výhovorku ste mali tak sprostú že ste sa ju neodvážili pred triednym vysloviť. A aj inokedy.

No a ja som mal teda zopár blogov predpísaných, a keď sa mi nechcelo písať tak som ich len uverejnil. Stalo sa však to, že sa mi minuli. Jeden sa mi minul keď Hiroo Onoda umrel a všetci o ňom napísali za mňa. A písať sa mi aj tak občas nechce.

Vlastne ešte mám rozpísaný jeden interne legendárny, ale cítim sa asi ako Stephen King keď začal písať The Dark Tower.

Zabaliť to však nemôžem. Mám v hlave niečo čo sa viaže s konkrétnym dátumom v budúcne. A teším sa na to príliš aby som to len tak zabalil.

Tak som si povedal, že vás dnes prekvapím. Nakoľko som nikdy nepochopil žiadnu básničku okrem Jožka Pletka, dám vám úryvok.

z The Wasteland
(T. S. Eliot)
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Phlebas the Phoenician, a fortnight dead,
Forgot the cry of gulls, and the deep sea swell
And the profit and loss.
                          A current under sea
Picked his bones in whispers. As he rose and fell
He passed the stages of his age and youth
Entering whirpool.
                          Gentile or Jew
O you who turn the wheel and look to windward,
Consider Phlebas, who was once handsome and tall as you.
-----------------------------------------------------------------------------------------------

A ako šifrovačku môžte s pomocou fejsbúku vymyslieť ako som sa k tomu dostal, a zároveň prečo som to sem dal.