Text

Pekný deň prajem

29. 9. 2014

Rajčinu som zjedol

Šiel som do kina.
Nejak náhodou s pár inými doktorandmi.
Fakt moc často také niečo ako kino nerobím.
Tak som sa cítil divne.
Po kine sme sa ešte šli kdesi najesť.
Na burger.
A ja fakt že nejem rajčiny.
Oveľa menej než nechodím do kina.
Menej než vy jete pitahayu.
A zabudol som im povedať že rajčinu nechcem.
Tak mi dali burger s rajčinou.
Cítil som sa už tak nezvyčajne že som si z toho odkusol.
Oľutoval som.
Nabudúce sa až tak nezvyčajne cítiť nebudem.

22. 9. 2014

Som napisal blog

Som späť v Edinburghu. Neodvážim sa dávať nič vlastné komplikovanejšie ako len text, tak si pozrite niekoho iného mladého z Edinburghu. Anna McLuckie.


Ak ma ešte nepoznáte, tak sme s Annou takmer rovnakí. Až na to že neviem hrať na harfe ani spievať a ešte čosi.

No ale späť k dôležitému. Nebol som tu takmer tri mesiace, všetci si myslia že som bol na dovolenke, ale nikto mi nič nemôže dokázať.


Za tie tri mesiace čo som mal blogové prázdniny, som zažil všeličo. Bol som v Chicagu na konferencii, kde som lacno býval v takej černošskej štvrti cez AirBnB. Domáci nebol doma, a povedal mi len že sa budem musieť sám check-in-núť. Znamenalo to že som prišiel na miesto a všetko zamknuté a nikto nikde. Tak som našiel pri dome kľúče, osprchoval sa, vymkol iných nájomníkov (nevedomky) a išiel spať. Domáceho som stretol prvý krát tretí deň. Taký prototyp zhuleného jamajčana dredatého to bol. A dozvedel som sa o práci Josefa Koudelky. Ak budete v Chicagu tak určite pozrite The Art Institute of Chicago. Toto je ono.


Bol som aj doma. A fajne bolo. PRŠALO.

Je to celkom haluz že tie počasia doma a v Edinburgu sú nejako vymenené.

Bol som aj v Rumunsku, a ochromil som si tam nohu v horách. Taká hrča sa mi spravila na achilovke, a bol som z toho celkom dokakaný. Nakoniec sa ukázalo že je to len povrchové zranenie, a že si mám vymeniť boty. Na deň sú ok, ale na dlhšie túry mi nerobia dobre a jemnučko postupne ma odierajú.

Potom som sa nejak motal, až som sa domotal na konferenciu do Smoleníc. To bola pecka. Síce obsah bol strašne široký, a teda väčšinou nie moc zaujímavý, ale bývali sme fakt na tom zámku. A je pekný.

A veľmi rád som bol že som videl ľudí ktorí ma učili na matfyze, a mal som možnosť spoznať ich trocha z inej stránky. Najviac som sa tešil z profesora Brunovského. Úplne ho obdivujem. Teraz už bude mať 80 rokov. Bol tam jedno poobedie plánovaný taký výlet. Buď jaskyňa, alebo túra na záruby odhadovaná na 4 hodiny. A prvé ráno sa zjavil na raňajkách, že "Dobré ráno. Tak som bol pozrieť tie Záruby, dá sa tam vybehnúť za hodinku. To máme aj praženicu? Super." A kopa iného, ale spýtajte sa ma osobne na ďalšie.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak asi budem so Škóckym týždenníkom pokračovať, aj keď mám zákulisné informácie že tu zase moc dlho nebudem.