Text

Pekný deň prajem

30. 12. 2014

O cestovaní

Myslel som si že veľa cestovať môže byť len super. Dnes, si to myslím stále, ale inak.

Vlastne to bola aj jedna z vecí ktorá ma lákala na PhD. Že sa bude dať kadekde dostať. No nepredstavoval som si že sa mi to rozbehne až tak. Veľa z Vás mi závidí, a teraz sa pokúsim vysvetliť že to zase neni tak tisíc super ako sa tvárim. Ale stále rozumiem keď nezmeníte názor. Aj tak by som si na Vašom mieste závidel.



1. novembra ráno som sa z Edinburghu, môjho pôsobiska ktoré stále nepoznám toľko koľko by som chcel, zase pobral preč. Asi sa dá povedať že na pracovnú cestu. Bol som týždeň v Zurichu (krátko Alpy), na krátko doma na Slovensku, potom tri+ týždne v Bethleheme (pri New Yorku), jeden v Montreale (zima) a pár dní v Montevideu (Uruguaj). A potom Vianoce.

Stále by som sa na takú cestu tešil, ale už nie tak bezbreho a naivne ako donedávna. Plán bol v Zurichu pozreť Data Analytics Lab kam ma dokonca oni pozvali, doma byť doma a skamarátiť sa s tým, čo vlastne chcem robiť v Bethleheme. Tam som išiel pozreť konkrétneho mladého profesora menom Martin Takáč, a dve rozrobené veci dokončiť. Ani jedna nie je, ale sú už bližšie. V Montreale veľká informatická konferencia, kde som chcel ideálne aj začať nejakú spoluprácu s jedným Vancouverčanom (asi úspešne, ale úplne inak ako som si predstavoval), a v Montevideu menšia ale o to dôležitejšia matematická konferencia.

Prišiel som teraz na Vianoce, a cítil som sa fakt unavený. Nie tak unavený ako po dlhom lete a džetlegu, alebo poriadnom puťáku, ale niečo čo som nevedel že existuje. Stále neviem ako to poriadne vysvetliť. Niečo ako únava naprieč strednodobým horizontom. Áno, cítim sa múdro. Aj odhliadnuc od toho že som na konci ochorel a posledné dni ležal s antibiotikami, mal som vyslovene chuť/potrebu na pár dní úplne vypnúť, nemyslieť na myslenie (robotu), byť offline, ignorovať všetok vonkajšok, hocičo...

Ani som si maily nepozeral pár dní. S výnimkou momentov keď som aj fyzicky bol preč od internetu, som to nespravil asi odkedy ten gmail mám. Keď som sa začínal ztrachovať o to čo tam asi nájdem, bolo to znamenie že som asi oddýchnutý.



Napriek tomu že mi na nejakom komforte prd záleží, rád spím aj smradľavý v stane, a dokonca mám pocit že si z akýchsi obskurných dôvodov lacný zlý hotel užijem viac ako ten lepší drahší, takýto 7 týždňový výlet ma akosi trocha zabil.

Problém je, že keď takto cestujem, nikde sa nestihnem cítiť ako doma. Nielen v tom Bethleheme, ale ani v Edinburghu. Som tam na UoE už 17 mesiacov, no čistého času len tesne cez pol roka. A zisťujem že sa mi to nejak nepáči, lebo Edinburgh sa mi... no páči. Je tam fakt fajne. Keď to vravím furt si zo mňa robia srandu, že jasné že je tam fajné keď tam nie si. Ale aj tak si to myslím, a mám pocit že to tam stále nepoznám.

Verím, že by bolo super takto cestovať, s cieľom cestovať! Ale keď hlavným cieľom je intenzívne pracovať, fakt že sa neviem nejak "zabývať", ani sa mi na mieste vlastne moc nepáči, a necítim sa tam vôbec spokojne, pridávajú hrozne veľa do únavy. A za pár týždňov sa to nazbiera.

Napriek tomu ale rád pôjdem na také dačo znova, ale s dosť inými očakávaniami. Prajem všetkým aby ste také dačo zažili. Aj keď to neni zas až tak super ako to vyzerá. Veľa sa toho dá naučiť, a snáď to zo mňa spraví múdrejšieho človeka, a budem vedieť ľuďom lepšie rozumieť. Stále som dosť hlúpy. Za každú takú možnosť som vďačný. Komu? Asi svetu. Je tu super.

A skúsim viac spoznať Škótsko.