Text

Pekný deň prajem

14. 3. 2015

Singapurské dojmy

Tak som mal možnosť stráviť zo dva týždne v Singapure. Viac-menej pracovne.

Každý vie, že Singapur je čistá krajina. A bezpečná. Asi preto som mal dojem že aj dobre zorganizovaná. No to ani zďaleka. Dva týždne som sa ponevieral s kopou indických robošov po nedokončenej univerzite (Singapore University of Technology and Design). A bol som prekvapený. Napríklad ich nenapadlo že keď mi dajú stôl v kancelárii, zišiel by sa mi do nej aj prístup. Asi chceli aby som sa cítil ako doma tak mi dávali podpisovať kadejaké papiere a posielali ma za ďalšími neznámimi ľuďmi, že aj oni to musia podpísať, a že tí ľudia to majú dať ešte niekomu inému a potom vrátiť mne a ja to mám zase zaniesť sem. A iné nezmysly. Fakt ma to prekvapilo.

Ale to nič. Ja som sa dosť zabával. Ale čo iné ako robota?

Tak na začiatok nejaké tie dojmy.
Ľudia sú tu fajn.
Jedlo je tu super.
Ľudia nie sú až tak fajn.
Jedlo vôbec neni také super.
Všetko to a ešte viac.

Už pred príchodom som totiž počul že mám ísť jesť tam kam chodia domáci. Že to bude lacné a dobré. A keď pôjdem tam kde turisti, že to bude drahé a zlé. A je to pravda.

Býval som tu na kraji Bedoku, kúsok od letiska a aj univerzity. 2 minúty od domu som mal Bedok Market. Nejaké 24h potraviny, a zo 10 obchodíkov s jedlom, niektoré tiež otvorené 24h. Obchodík s jedlom volám niečo medzi reštauráciou a street foodom. Bolo to viac menej na ulici, ale boli tam dlhodobo, mali kvázikuchyňu, a všetko tam bolo dobré. A lacné. Jedol som len vonku a minul som tak ~10eur denne. A bolo to fakt super. A keď som si raz dačo dal v centre v podobnom pohostinstve, bolo to horšie, a stálo 4, slovom štyri, -krát toľko.

A tí ľudia. No, sú fajn, ale potom sa začnú tlačiť všade, a v centre je husto. A všimol som si že keď im niekto stojí v ceste, nepoprosia ho aby sa posunul alebo uhol alebo čo, ale proste idú a pretlačia sa bez akéhokoľvek náznaku interakcie. A to mi príde také na facepalm. Poriadny. Ale dať. Im.

A potom som sa nejako zjavil na koncerte. Vážnej hudby. K nejakej príležitosti mal koncert Young Musicians' Orchestra verejne prístupný, tak som tam zahol. A mali tam v info aj dosť veľkým, že deti sú tiež vítané, ale prosia rodičov aby nerušili ostatných. No a dosť ma prekvapilo, ale v tej sále (bola veľká), bolo asi 50 decák do troch rokov. No a jasné že sa tam nudili, revali, a daktoré sa pobili a revali viac. Tie lepšie spali. Vedľa mňa sedeli rodičia s asi 15 mesačným deckom. A tomu ten koncert prišiel vtipný. Kukal sa, a nahlas sa rehotal. A tak prvú polku koncertu všade behali organizátori a vyhadzovali všetkých ktorým decká začali revať.

---

Bývam tu cez airbnb, a domáci v nedeľu večer robil nejakú grilovačku (tuším mal nový gril) a ma zavolal že ak tam budem mám sa k nim pridať. Tak som bol jediný čínsky nehovoriaci na party, a dosť ma to bavilo. Aj keď všetci hovorili skoro stále po čínsky. Mosel som ochutnať všetko čo sa dalo. Mäso na paličkách. Voláke sotong. Asi to bola sépia. Potom prasačie uši. Tie mi fakt nechutili. A raja. Nie som si ale istý, lebo to mi vedel domáci len zašarádiť. Singapurské pivo.

Inač, ázijské pivá ma bavilo celkom skúšať. V priemere nič moc, ale niektoré boli mega dobré. Harbin beer je super. Už viem že raz pôjdem do Harbinu na pivo.


No a tak celkovo, je to pekné mesto, ale len mesto. A keď rád hory, nie je to úplne ono.

Ale aspoň som tu našiel dvojmetrovú jaštericu, ktorú mi domáci nechceli veriť. Aha.


Vlastne, bol to 30 metrový šarkan, a tie halúzky pri ňom sú duby. Tak som sa zľakol, a skočil som tam do žita.

Ešte by sa dalo dačo napísať, ale mám pocit že by som si zachvíľu začal vymýšlať. Snáď dám dáke fotky na fb časom.

8. 3. 2015

Raje, prasačie uši, žraločie plutvy,...

S domácim, čínsko-singapurská grilovačka spolu s pilotmi v zácviku, čo idú kerovať veľké Boeingy pre China Eastern Airlines.

Ochh, idem spať kým mi bude zle.