Text

Pekný deň prajem

16. 4. 2015

Nedokončená bájka vrabca Drozda



Bolo obdobie budovania hniezd, ale po dňoch ťažkej práce konečne sedeli vrabce vo večernom slnku, oddychovali a čvirikali...

"Sme takí malí a slabí. Predstavte si aký by bol život ľahký keby sme mali sovu ktorá by nám pomohla postaviť naše hniezda!"

"Jasné!" povedal druhý. "A mohla by sa za nás starať o našich rodičov, aj deti."

"Mohla by nám v mnohom poradiť, a strážiť mačku z tamtoho domu," pridal tretí.

Po chvíli starý Pastus, ktorého názory si všetci vážili, povedal: "Pošlime prieskumníkov všetkými smermi a pokúsme sa niekde nájsť opustené sôvä, alebo vajce. Malá vrana by tiež mohla byť, alebo lasička. To by mohla byť najlepšia vec ktorá sa nam kedy stala. Aspoň od otvorenia Pavilónu Nekonečného Zrna v hentom dvore."

Kŕdeľ bol úplne nadšený, a vrabce začali všade čvirikať čo hrdlo dalo.

Len Drozd, večne podráždený jednooký vrabec, nebol presvedčený o múdrosti tohto úsilia. "Toto bude iste naša skaza," zafrflal. "Nemali by sme sa najskôr zamyslieť nad umením zdomácnenia sôv alebo ich kroteniu? Predtým ako takého stvora medzi nás privedieme?"

Múdry Pastus odpovedal: "Krotenie sovy znie ako extrémne ťažká vec. Dosť ťažké bude vôbec nájsť vajce. Začnime s tým. Keď sa nám podarí vychovať sovu, môžeme sa vrhnúť na túto ďalšiu výzvu."

"Ale v tom pláne je vážna chyba!" namietal Drozd; ale jeho protesty boli zbytočné, keď sa už celý kŕdeľ zdvíhal plniť plán načrtnutý Pastom.

Len dva či tri vrabce ostali pozadu, a spolu sa začali pokúšať vymyslieť ako by sovy mohli byť skrotené alebo zdomácnené. Veľmi rýchlo si uvedomili, že Pastus mal pravdu: je to naozaj komplikovaný problém, obzvlášť keď nemali žiadnu sovu na ktorej to testovať. Napriek tomu, snažili sa ako mohli, a stále sa báli že sa kŕdeľ môže vrátiť s vajcom skôr ako nájdu nejaké riešenie.

Nevie sa, ako príbeh končí, ale autor venuje túto knihu Drozdovi a jeho nasledovníkom.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Takto začína stále čerstvá kniha "Superintelligence: Paths, Dangers, Strategies". Na Slovensku sa dá objednať napríklad cez Eurobooks.

Nick Bostrom je profesorom filozofie na Oxforde, a vo svojej knihe rozpráva hlavne o tom, čo sa stane keď stroje predbehnú ľudí vo všeobecnej inteligencii. V skratke, je dosť možné, že ešte za môjho života... sa udejú zaujímavé veci. A ja chcem byť pri tom.

Nick zároveň neprezentuje svoj pohľad, ale je príde mi to veľmi dobrý prehľad názorov ľudí čo k tomu majú čo povedať. Ešte som nedočítal, no už určite odporúčam.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zároveň je tento blog mojím prvým pokusom o preklad nejakého textu.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Mimochodom trapas, neprečítal som si pravidlá blogu na dennikN, a v podstate toto tam nemôžem uverejniť. Priznávam sa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára